Ježiš sa modlí za seba. –
117, 1-26
1
Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba,
2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.
3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
4Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.
5A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
Ježiš sa modlí za apoštolov. –
66-19
6
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.
7Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba,
8lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
9Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
11Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.