III. Druhý Ježišov pobyt cez sviatky v Jeruzaleme, 5,1-47

Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku. – 1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 25, 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4)4

5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ 8Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ 12Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 1717Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježišova reč, 5,19-47

Ježiš je sudca a darca života. – 1919-47Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 2525Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 2828Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 3030Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Otec svedčí o Synovi. – 31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. 3232Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 3939Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

41Slávu od ľudí neprijímam. 42Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 4646Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

IV. Chlieb života, 6,1-71

Zázračné rozmnoženie chlebov. – 16, 1-151Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. 2Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. 44Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. 5Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ 6Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. 7Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ 8Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ 10Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. 11Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

14Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ 15Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

Ježiš kráča po mori. – 1616-21Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 1717nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. 18Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. 1919Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. 20Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ 21Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.

Ježišova reč o eucharistickom chlebe. – 2222-71Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. 23A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. 24No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

26Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 2727Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ 28Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ 29Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

30Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 3131Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“ 3232Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. 33Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ 34Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ 3535Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

41Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ 42a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«“

43Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 4545U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. 46Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 5151 n.Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

52Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ 53Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

59Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. 60Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ 61Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? 62A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 6363Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“

Petrovo vyznanie. – 66Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. 67Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ 68Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. 6969A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ 70Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“ 71To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

V. Sviatky stánkov, 7,1 – 10,21

Ježiš ide do Jeruzalema na sviatky Stánkov. – 1Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.

27, 2Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. 33Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! 4Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!“ 5Lebo ani jeho bratia v neho neverili. 66Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. 7Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. 8Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“ 9Toto povedal a ostal v Galilei.

10Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. 11A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ 12Aj v zástupe sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: „Je dobrý;“ iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.“ 13Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

Ježiš učí v chráme. – 14Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil. 15Židia sa divili a hovorili: „Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!“ 16Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. 17Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. 18Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. 19Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!“ 20Zástup odpovedal: „Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!“ 2121Ježiš im vravel: „Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. 2222Pretože vám Mojžiš dal obriezku – hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov –, obrezujete človeka aj v sobotu. 23Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! 24Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.“

25Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? 26Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? 2727Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“ 28A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte. 29Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ 30Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. 31Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: „Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?“

Úklady farizejov proti Ježišovi. – 32Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. 33Tu Ježiš povedal: „Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. 34Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.“ 3535Židia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Chce vari odísť do gréckej diaspóry a učiť Grékov? 36Čo je to za reč, čo hovorí: »Budete ma hľadať, a nenájdete ma,« a »kde som ja, tam vy prísť nemôžete«?“

Prúdy živej vody. – 37V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 3838Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ 3939To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

Diskusia o Kristovom pôvode. – 40Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ 41Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! 4242A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!“ 43A tak nastala preňho v zástupe roztržka.

44Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. 45Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“ 47Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? 48Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? 49A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“ 50Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: 51„Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ 52Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ 53A všetci sa vrátili domov.

Ježiš a cudzoložnica. – 18, 1-11Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. 3Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 55Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ 6Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ 88A znovu sa zohol a písal po zemi. 9Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ 11Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Ježiš – svetlo sveta. – 1212A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ 1313Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ 14Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 1717A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.“ 19Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ 20Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Výstraha neveriacim Židom. – 2121I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ 22Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?“ 23On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 2424Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ 2525Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ 27Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 2828Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Ježiš a Abrahám. – 31Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!“ 3434Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. 35A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“ 3939Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. 40No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. 4141Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“ 42Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 4343Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. 44Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. 45Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“

48Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“ 49Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. 51Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ 52Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ 54Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« 55a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. 5656Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ 57Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ 59Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Uzdravenie slepého od narodenia. – 1Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 29,2Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ 3Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. 44Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. 55Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 77a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ 10Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: »Choď k Siloe a umy sa!« Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“ 12Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

13Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. 14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. 17Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ 18Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ 22Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. 23Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

2424Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ 27Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ 30Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. 31Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. 32Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ 34Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

35Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ 36On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ 37Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ 38On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. 39Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ 40Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ 41Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: »Vidíme.« A tak váš hriech ostáva.

Podobenstvo o dobrom pastierovi. – 110, 1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ 66Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

7Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 1010Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. 1111Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 1414Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 1616Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

19Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“ 21Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“

VI. Sviatky posvätenia chrámu, 10,22 – 11,57

Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. – 2222V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 2323Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. 24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ 25Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 2929Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 3030Ja a Otec sme jedno.“

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ 33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ 3434Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ 39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Ježiš sa utiahol za Jordán. – 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ 42A mnohí tam uverili v neho.