Zázračné rozmnoženie chlebov. –
16, 1-151Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora.
2Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.
3Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
44Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
5Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
6Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
7Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“
8Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
9„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
10Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
11Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
12Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“
13Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
14Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ 15Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.