Kniha Jób   –   Jób 2

6. Satan druhý raz pred Bohom, 2,1 – 6

1Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. 2A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ 3Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ 42,4 n.Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! 5Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“

6Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“

7. Boh skúša Jóba chorobou, 2,7 – 10

77Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. 88Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. 9Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ 10On jej však povedal:

„Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria.
Azda máme len dobré brať od Pána,
a zlé prijať by sme nemali?“

V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

Časť prvá

Jóbove rozhovory s tromi priateľmi, 2,11 – 31,40

1. Návšteva troch priateľov, 2,11-13

1111Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho. 1212Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy. 1313Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.