Kniha Jób   –   Jób 22,1 – 27,23

15. Tretia Elifazova reč, 22,1 – 30

1Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:

Čnosť nadovšetko!

2

„Vari je človek na osoh Bohu?!
Osoží len sebe, kto má rozum.

3

Má Všemohúci radosť, že si statočný,
a zisk z toho, že si lepšíš svoje cesty?

Jób iste zhrešil

4

Azda tresce ťa pre tvoju bohabojnosť,
dáva sa preto s tebou do sporu?

5

Či nie preto je veľká tvoja zloba,
že sú tvoje viny bez hraníc?!

6

Od bratov si bezdôvodne brával záloh,
z nahých taktiež odev si strhával.

7

Ani žíznivým si nedal vody,
odoprel si lačným (skyvu) chleba.

822,8

Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú,
obľúbenec môže sídliť na nej!

9

Vdovy si prepúšťal s prázdnou dlaňou
a sirotám si lámal ramená.

10

Nuž hľa, prečo osídla sú vôkol teba
prečo ťa des zachvacuje náhly!

11

Svetlo sa ti stmilo, nevidíš už
a príval vôd ťa zakrýva.

Minulosť nás učí

12

Na výsostiach nebies vari nieto Boha?
Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú.

13

Ty si však povedal: »Čože Boh vie?!
Azda spoza mračien môže súdiť?

14

Oblaky mu clonia, nevidí nič,
po obvode nebies sa prechádza.«

1515-20

Chceš sledovať chodník dávnoveku,
po ktorom si išli ľudia zloby?

16

Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom,
keď ich základ zaliali im vody,

1717 n.

čo kričali Bohu: »Odíď od nás!
Čo nám môže Všemohúci spraviť?«

18

A to on im plnil domy blahom,
hoci sú mu ďaleké cesty zlých.

19

Spravodliví vidia to a radujú sa,
môže sa im vysmiať nevinný:

20

»Nevyšiel im majetok na skazu už
a zvyšky po nich nepohltal oheň?«

Boh sa zmiluje nad kajúcnikom

21

Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním,
len tak prospejú ti tvoje zisky.

22

Prijmi ponaučenia z úst jeho,
jeho slová si vlož do srdca!

23

Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa,
vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,

2424

hrudu zlata ako prach si ceniť budeš,
z bystrín ofírských jak skálie dajaké,

25

lebo Všemocný ti bude hrudou zlata,
stane sa ti kopcom zo striebra.

26

Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom,
k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;

27

budeš ho vzývať a vyslyší ťa
a ty splníš jemu svoje sľuby.

28

Hocčo si umieniš, zdarí sa ti,
na cestách ti bude žiariť svetlo.

29

Bo pyšného nafúkanca ponižuje,
kto však oči klopí, toho spasí on.

30

Zachraňuje nevinného človeka;
pre čisté ruky sa zachráni.“

16. Siedma Jóbova odpoveď, 23,1 – 24,25

1Jób odpovedal:

Nech Boh sám súdi

2

„Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek
a vzlykot mi ruka zadŕža:

3

Bár by som vedel, kde by som ho našiel,
zašiel by som k jeho trónu až.

4

Tam pred ním samým začal by som súdiť sa
a naplnil by som si ústa dôkazmi.

5

By som zvedel slová, čo mi vtedy povie,
a dal si pozor, čo mi odvetí.

6

Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa?
Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.

7

On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým,
a navždy súdu zbavil by som sa.

Nevinnosť sa nedá dokázať

8

Ak napred idem, ver’ nikdy tam nie je,
dozadu ak, zas ho nebadám.

9

Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem,
zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.

10

On dobre pozná moje cesty, zastávky,
jak zlato vyjdem, keď ma preskúša.

11

Veď moja noha k jeho stope prilipla,
jeho cestu som strážil, nezblúdil.

12

Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov,
úst jeho slová v hrudi skryl som si.

Nezaslúžené utrpenie

13

Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?!
Čo duša chce mu, to aj urobí.

14

Veď úmysel svoj uskutoční zaiste
a takých vecí v mysli veľa má.

15

Hľa, kvôli nemu prečo predesený som:
To uvážil som, hrôzu pred ním mám.

16

Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť
a Všemohúci ma tak predesil.

17

Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť,
bo obličaj mi tône prikryli.

Prečo to len Boh dopúšťa?

1

Prečo od Všemocného skryté nie sú osudy
a tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni?

2

Veď hriešnici prekladajú medzníky
a odvádzajú stádo pastierom.

3

Ba sirotám aj osla oni odženú
a býka vdove vezmú za záloh.

4

Odháňajú z cesty bedárov
a biedni sa v kraji všetci musia skryť.

5

Iní na spôsob divých oslov na púšti
vychádzajú, za korisťou pachtia sa.
Lež tí, čo robia do samého súmraku,
nemajú chleba ani pre deti.

624,6

Tí kosiť musia na poli aj za noci
a zbierať musia zlému vinicu.

77

Sú bez šiat, nahí musia nocovať,
ani v zime čím prikryť sa nemajú.

8

Aj premočení sú horskými pľušťami,
bez prístrešia túlia sa ku skale.

9

Už od pŕs matky lúpia oni siroty
a biedneho krm berú za záloh.

10

Tak chodia nahí, lebo šaty nemajú,
a vyhladnutí snopky vláčia si.

11

Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi
a hoc lisy šliapu, hynú od smädu.

12

Ba zo (všetkých) miest zmierajúci vzlykajú
a pomoc žiada duša zranených,
Boh si však ich modlitby nevšíma.

Zločinci bez trestu

13

To títo sú odporcami Svetla,
jeho cesty neuznávajú
a na jeho dráhu sa nevrátia:

14

Už na svitaní vstáva vražedník
a zabíja núdznych bedárov;
a v noci sa ako zlodej dobýja.

15

Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka.
Vraví si: »Ani oko ma nevidí!«
a tvár si halí závojom.

16

Do domu sa za tmy vlámava
a cez deň sa zamyká.
Títo všetci nepoznajú svetlo,

17

lebo ranný svit im tieňom iba je
a keď rozodní sa, hrôza schvatne ich.

Hriešnici trestu neujdú

18

Na hladine vody trieskou ľahkou sú,
aj ich polia v kraji sú prekliate,
nejdú im lisovníci do viníc.

19

Teplo, úpal vysuší snehové vody,
podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech.

20

Lono, ktoré ho počalo, zabudne naň,
jeho sláva sa nebude spomínať.
Ako strom sa zlomí hriešnosť ver‘!

21

Trápil ženu neplodnú a bezdetnú,
ani vdove neurobil dobre.

22

Svojou silou ovládol aj mocných,
povstal, lenže nemá nádej života.

23

Boh mu ponechal istotu, spolieha sa,
ale jeho oči nad ním bedlia.

24

Vypína sa kratučko a už ho nieto,
znížili ho celkom, pokosili;
uvädne jak klasu vrchovec.

25

Nie je to tak? Kto ma usvedčí z nepravdy?
A moje slová ktože vyvráti?“

17. Tretia Bildadova reč, 25,1 – 6

1Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:

Boh všetko múdro riadi

2

„On má vladársku moc, hroznú silu,
udržuje pokoj na výsostiach.

3

Je možno spočítať jeho zástupy?
A nad kým nevychádza jeho svetlo?

Boh všemohúci a vševediaci

4

Je človek spravodlivý pred Bohom,
čistý, koho porodila žena?

5

Ak jasne nesvieti už ani mesiac
ani hviezdy nie sú v jeho očiach čisté,

6

o čo menej človiečik, ten chrobák,
človeka syn, tento červíček!“

26. Ôsma Jóbova odpoveď, 26,1-14 (27,2-12)

1Jób odpovedal:

Daromné reči priateľov

2

„Azda si takto slabému pomohol
a podoprel si bezvládne rameno?

3

Či si chcel takto nemúdremu poradiť
a prejavil si veľa rozvahy?

4

A také slová komu si to prednášal,
čí duch to teda z teba vychádza?

Božia nekonečná moc a múdrosť

5

Duchovia predkov chvejú sa pod zemou,
aj vody a tí, čo v nich bývajú.

6

Podsvetie je pred ním obnažené,
zhubca nie je zahalený pred ním.

7

Nad prázdnom on rozostiera sever,
na nič zavesuje Zemeguľu,

8

vody uzatvára do oblakov,
pod nimi sa nepretrhne mračno.

9

Mesiaca tvár v splne zacloňuje,
oblaky on rozprestiera po ňom.

1026,10

Hladine vôd určil presný obvod,
po hranicu samu svetla so tmou.

11

Nebeské podpery sa zachvievajú,
keď im pohrozí on, strach ich drví.

1212

I more rozdelil svojou veľkou mocou
a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu.

13

Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo
a čulého hada preklal svojou rukou.

14

A to sú len samy kraje jeho diela,
kde sme zachytili šepot jeho slova;
kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!“

19. Deviata Jóbova odpoveď, 27,1 – 23

1Tu Jób začal opäť hovoriť:

Prisahá, že je nevinný

2

„Ako žije Boh, čo odobral mi právo,
a Všemohúci, čo ma roztrpčil,

3

kým vo mne duša ešte bude,
kým v mojich nozdrách trvá Boží dych,

4

nuž moje pery nepovedia neprávosť,
ani môj jazyk nepreriekne lož.

5

Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal,
kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.

6

Som v práve iste, toho nevzdávam sa,
mňa za dni moje srdce nekarhá.

Nech Boh potresce neprajníkov!

7

Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ,
ako naničhodník môj odporca!

827,8

Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať,
keď svoju dušu k Bohu povznesie?

9

Či jeho vzlykot Boh raz azda vyslyší,
keď postihne ho dáke súženie?

10

Vari sa bude môcť kochať vo Všemohúcom
a každú chvíľu volať Boha o pomoc?!

11

Nuž poučím vás, ako si Boh počína,
a ciele Všemocného neskryjem.

12

Veď ak ste všetci sami toto videli,
tak hlúpo konať ako môžete?!

Hriešnik stratí všetko

13

Bezbožný má ten podiel pred Bohom,
ten údel dostane tyran od Všemohúceho:

14

Ak synov početných má, sú len pod meč,
výhonky mu chleba dosť nemajú.

15

Tých, čo po ňom zostali, smrť do hrobu schváti,
ani vdovy nezaplačú po nich.

16

Hoci striebra nahromadil ani prachu,
ako blata nazhŕňal rúch drahých,

17

statočný si oblečie, čo zhŕňal on,
striebro nevinný zas po ňom zdedí.

Hriešnik náhle zahynie

1818

Palác dal si postaviť sťa hniezdo,
ako keď si hájnik búdku zrobí.

19

Bohatý však ľahne si a nevstane už,
oči otvoriť chce, už ho nieto.

20

Hrôzy ako záplava ho stihnú,
v noci zasa víchor uchváti ho.

21

Vietor predný schmatne ho a pominie sa,
odfúkne ho z miesta, kde si sídli.

22

Neľútostne sa naň stále vrhá,
pred bijúcou rukou prchať musí.

23

Zatlieskajú si nad ním rukami
a vypískajú ho z jeho miesta.