Na hladine vody trieskou ľahkou sú,
aj ich polia v kraji sú prekliate,
nejdú im lisovníci do viníc.

Teplo, úpal vysuší snehové vody,
podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech.

Lono, ktoré ho počalo, zabudne naň,
jeho sláva sa nebude spomínať.
Ako strom sa zlomí hriešnosť ver‘!

Trápil ženu neplodnú a bezdetnú,
ani vdove neurobil dobre.

Svojou silou ovládol aj mocných,
povstal, lenže nemá nádej života.

Boh mu ponechal istotu, spolieha sa,
ale jeho oči nad ním bedlia.

Vypína sa kratučko a už ho nieto,
znížili ho celkom, pokosili;
uvädne jak klasu vrchovec.