Kniha Jób   –   Jób 28,1–28

20. Pieseň o Múdrosti, 28,1 – 28

Umné snahy ľudí

128,1 nn.

Zaiste striebro má svoje náleziská
a zlato miesto, kde ho vyplavujú.

2

Železo zo zeme dobývajú taktiež
a tvrdý kameň obráti sa na meď.

3

Temnotám hranice oni vymerali
a dolujú už až po najďalšie medze
i kamenie ver’, kde temravy, tône.

44

Chodby si prekopal cudzí národ také,
že na ne celkom zabúdajú nohy,
a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.

5

Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo,
je všetko ako ohňom spustošené.

6

V končinách, v ktorých je zafírové skálie
a zlatý prášok v sebe skrytý majú,

7

sú zasa chodníky, že ich orol nezná
a nezbadá ich ani oko supa.

8

Nijaká divá zver po nich nekráčala,
neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).

9

Aj na tvrdý kameň položili ruku
a od základov vrchy prevrátili.

10

Kanály povytesávali v skale
a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.

11

Aj riečne pramene presliedili dobre
a skryté veci na svit vynosili.

Múdrosť nemožno dosť oceniť

12

Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť
a kde je to umu nálezisko?

13

Jej cenu nepozná ani jeden človek
a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.

14

Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru«
a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

15

Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato,
ani neváži sa striebro za jej menu.

16

Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske,
ani ónyx vzácny, kameň zafírový.

1717

Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná,
ju nevymeníš za zlatú nádobu.

18

Koraly, kryštály nehodno spomenúť,
bo múdrosť získať si je nad všetky perly.

19

Veď sa jej nerovná topás etiópsky
a zlato čistené nemôže ju zvážiť.

20

Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť
a kde je to umu vlastné nálezisko?

Boh – prameň a darca múdrosti

21

Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov,
utajená je aj nebeskému vtáctvu.

22

Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú:
»My počuli sme vravieť o nej iba.«

2323-27

Boh jediný len cestu ku nej pozná
a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,

24

lebo on rozhľad má k samým medziam zeme
a vidí všetko, čo len pod nebom je.

25

Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu
a presnou mierou odmeriaval vody,

26

aby takto určil jeho zákon dažďu
a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,

2727 n.

vtedy ju uvidel, presne vypočítal
a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.

28

Človeku povedal:
»Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť
rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“