Ak som na právo svojho sluhu nedbával
a otrokyne sú so mnou vo spore,

čo urobím len, akže Boh raz povstane,
čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril
a nestvárnil nás azda v lone sám?!

Či odprel som, čo si núdzni prosili,
a oko vdovy som var’ skormútil?

Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka,
že sirota tiež z neho nejedla?

Veď ako otec choval som ju od mladi,
od lona matky som ju vodieval.

Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’
a bez prikrývky videl bedára,

či jeho bedrá nepožehnávali ma,
vlnou mojich oviec sa nezahrial?

Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som,
keď zrel som, že mám v bráne oporu,

nech od šije mi ruka zaraz odpadne,
nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom,
neodolal som jeho velebe.