Kniha Jób   –   Jób 31,1–40

Chránil sa zmyselnosti

1

S očami som si takú zmluvu ujednal,
že nepozriem sa nikdy na pannu.

231,2-4

Lež aký podiel Boh to zhora zosiela
a aký údel z výšky Všemocný?

3

Či nebude to skaza nešľachetnému
a hriešnikom zasa nešťastie?

4

Či nepozerá on na moje chodníky
a všetky kroky nepočíta mi?

Chránil sa neprávosti

5

Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval,
za lesťou noha sa mi náhlila,

6

nech ma na spravodlivej váhe odváži,
nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

77

Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka,
ak moje srdce za očami šlo,
ak na dlani mi škvrna prilipla,

8

nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi,
nech siatiny mi vyrvú z koreňa!

99-12

Ak srdce mi azda žena zvábila,
ak číhal som pri vrátach blížneho,

10

nech moja žena melie pre iného len
a nech sa iní nad ňou skláňajú.

11

Veď to je iste (preveľká) neprávosť
a neresť veru hodna odsúdenia tiež.

12

Bo tento oheň žerie až do zahynutia
a celkom strávi moju úrodu.

1313 n.

Ak som na právo svojho sluhu nedbával
a otrokyne sú so mnou vo spore,

14

čo urobím len, akže Boh raz povstane,
čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

15

Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril
a nestvárnil nás azda v lone sám?!

Núdznym pomáhal

16

Či odprel som, čo si núdzni prosili,
a oko vdovy som var’ skormútil?

17

Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka,
že sirota tiež z neho nejedla?

18

Veď ako otec choval som ju od mladi,
od lona matky som ju vodieval.

19

Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’
a bez prikrývky videl bedára,

20

či jeho bedrá nepožehnávali ma,
vlnou mojich oviec sa nezahrial?

2121

Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som,
keď zrel som, že mám v bráne oporu,

22

nech od šije mi ruka zaraz odpadne,
nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

23

Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom,
neodolal som jeho velebe.

Nebol hmotárom

24

Či urobil som zlato svojou nádejou,
riekol som skvostom: »Moja istota!«?

25

Či radosť mal som, že mám veľké imanie,
že moja ruka veľa získala?

26

Keď videl som zas, ako slnce žiarilo
a mesiac jemný ako šinul sa,

2727

či moje srdce bolo tajne zvedené
a moju ruku pery bozkali?

28

To bol by zločin hoden trestu veľkého,
veď by som zaprel Boha na nebi.

29

Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa
a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?

30

Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som,
by jeho život v kliatbe žiadali.

31

Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež:
»Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«

32

Však ani cudzinec nenocoval vonku
a otvoril som dvere pocestným.

33

Či svoje viny skrýval som jak ostatní
a svoj poklesok v sebe stajil som,

34

bo strach som dostal vari z huku po meste
a zhrozil som sa hanby od rodín,
že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?

Nie si je vedomý viny

3535-37

Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť!
Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie!
A žalobný spis, ktorý spíše odporca,

36

či na ramená si ho nevložím
a veniec z neho neuvijem si?

37

Jemu aj počet svojich krokov oznámim
a ako šľachtic predstúpim pred neho.“

3838-4038

Ak by moje polia proti mne kričali
a moje brázdy s nimi stenali,

39

ak úrodu ich bez odmeny jedol som,
ak som ich majiteľa umoril,

40

nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice
a burina len miesto jačmeňa!

Jóbove slová skončili.