„Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš,
nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.

Hovoril som, lenže neuvážil som
tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť,
budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.

Len z počutia som teba dosiaľ poznával,
lež moje oko teraz ťa už uzrelo.

Tak korím sa už, budem robiť pokánie
a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“