Čujte toto, starci,
nakloňte si ucho,
všetci obyvatelia zeme!
Či sa stalo takéto za vašich dní
alebo za dní vašich otcov?

Rozprávajte o tom svojim deťom
a vaše deti svojim deťom
a ich deti ďalším pokoleniam!

Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka,
zvyšok po kobylke zožral skokan,
zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.

Vzbuďte sa, opilci, plačte
a kvíľte, všetci pijani vína,
pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.

Lebo do mojej krajiny vystúpil
mocný a nespočetný národ;
jeho zuby sú zuby leva,
hryzáky má ako levica.

Moju vinicu obrátil na púšť
a moje figovníky obhrýzol,
úplne ich olúpal a zahodil,
obeleli ich konáre.

Kvíľ ako panna odiata vrecovinou
pre muža svojej mladosti!

Pokrmové a nápojové obety
zmizli z domu Pánovho,
smútia kňazi, služobníci Pánovi.

Spustošené je pole, smúti roľa,
veď je znivočené obilie,
vyschol mušt, olej uvädol.

Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári
pre pšenicu a jačmeň,
lebo žatva je preč z poľa.

Vinič vyschol, figovníky uvädli,
granátniky i palmy a jablone,
všetky stromy poľa vyschli,
áno, zmizla radosť u ľudí.

Opášte sa a nariekajte, kňazi,
kvíľte, služobníci oltára,
poďte, bedlite vo vrecovinách,
sluhovia môjho Boha,
lebo domu Pánovmu sú upreté
obety pokrmu a nápoja.

Zasväťte pôst, zvolajte zbor,
zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny
do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:

„Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň,
príde ako pohroma od Hromovládcu!

Či nie pred naším zrakom hynie pokrm,
z domu nášho Boha radosť a plesanie?“

Hnijú semená pod svojimi hrudami,
pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady,
lebo obilie vyšlo na hanbu.

Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku,
lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.

K tebe, Pane, volám,
lebo oheň strávil stepné lúky
a plameň spálil všetky stromy poľa.

I zverina poľa túži po tebe,
lebo vyschli vodné toky
a oheň strávil stepné lúky.

Zvučte trúbou na Sione,
volajte na mojom svätom vrchu,
nech sa trasú všetci obyvatelia zeme,
lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

Deň tmy a mrákavy,
deň oblakov a víchrice.
Ako zora sa rozprestiera na vrchoch
národ početný a mocný,
jemu podobný nebol od prapočiatku
a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

Pred ním oheň zožiera
a za ním vypaľuje plameň;
sťa záhrada Eden je pred ním zem,
za ním však znivočená púšť
a nieto pred ním nijakej záchrany.

Ich výzor je ako výzor koní
a ako jazdci, tak bežia.

Akoby hrmot vozov
poskakujú na temene vrchov
a ako šľahot plamenného ohňa,
ktorý plevu zožiera;
ako mocný národ zriadený do boja.

Pred ním sa chvejú národy,
zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

Bežia ako bohatieri
a ako bojovníci lezú na múry;
každý ide svojou cestou,
neodchýli sa zo svojho chodníka.

Jeden nevráža do druhého,
každý kráča svojou koľajou,
i cez strely sa neprestajne rútia.

Vpadnú do mesta, bežia po múroch,
vylezú na domy,
vojdú ako zlodej cez okná.

Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo,
slnko a mesiac sa zatemnia
a hviezdy stiahnu svoj jas.

Pán vydá hlas pred svojím vojskom,
veď jeho tábor je veľmi veľký,
veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz.
Áno, veľký je Pánov deň
a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?

„Teraz však – hovorí Pán –
obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom,

roztrhnite si srdcia, a nie rúcho,
obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu,
veď je dobrotivý a milosrdný,
trpezlivý a veľmi ľútostivý
a môže odvrátiť nešťastie.“

Možno, že sa zmení a odpustí
a zanechá po sebe požehnanie
na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

Zvučte trúbou na Sione,
zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

zvolajte ľud, zasväťte zástup,
zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých
aj tých, čo sajú prsia;
ženích nech vyjde zo svojej izby
a nevesta zo svojej chyže.

Medzi predsieňou a oltárom
nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia,
a nech hovoria: „Ušetri, Pane, svoj ľud
a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu,
aby nad nimi panovali národy;“
prečo by mali vravieť medzi národmi:
„Kdeže je ich Boh?“

Pán sa rozhorlil za svoju krajinu
a ušetril svoj ľud.

Pán odpovedal svojmu ľudu:
„Hľa, ja vám pošlem obilie,
víno a olej: nasýtite sa nimi
a viac vás nedám na potupu národom.

A toho, čo je zo severu, oddialim od vás,
odoženiem ho na suchú a pustú zem,
jeho predvoj k Východnému moru
a jeho zadný voj k Západnému moru.
Jeho zápach sa bude roznášať
a jeho smrad bude vystupovať,
pretože urobil priveľa.

Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,
pretože Pán konal veľkolepo.

Neboj sa, poľná zverina,
lebo sa rozzelenajú nivy púšte,
lebo strom prinesie svoje ovocie,
figovník a vinič vydajú svoju silu.

Synovia Siona, plesajte
a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu,
pretože vám dá učiteľa spravodlivosti
a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi,

takže sa humná naplnia obilím
a lisy budú pretekať vínom a olejom.

Vynahradím vám roky,
ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč,
moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.

Budete hojne jesť a nasýtite sa
a budete chváliť meno Pána, svojho Boha,
ktorý zaobchádzal s vami zázračne,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí.

Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja,
ja som Pán, váš Boh, a nik iný,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!“