Kniha Jób   –   Jób 15

9. Druhá Elifazova reč, 15,1 – 35

1Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:

Jób nehovorí rozumne

2

„Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra
a naplní si vnútro vetrom východným?

3

Bude sa hádať slovami bez osohu
a neužitočnými rečami?

4

Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom,
porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.

5

To ti ústa navádza tvoja vina,
osvojuješ si prefíkaných reč.

6

Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja,
svedčia proti tebe vlastné pery.

Jóbova zatemnená myseľ

7

Hádam si sa narodil prvý z ľudí,
splodený si bol pred kopcami?

8

Azda si počul tajné Božie plány,
vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?

9

Čo poznáš, čo my nepoznáme?
Čomu rozumieš, čo my nevieme?

10

Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti,
vekom ešte starší než tvoj otec!

1115,11

Božia útecha ti je už málo,
jeho preláskavé slová k tebe?

12

Prečo ťa strháva tvoje srdce
a prečo pomihúvaš očami,

13

keď sa s hnevom staviaš proti Bohu,
keď zo svojich úst púšťaš také slová?

Človek je hriešny

14

Čože je človek, aby čistý bol,
koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?

1515 n.

Veď on nemá dôveru vo svojich svätých,
nebo nie je čisté v jeho očiach,

16

ešte menej, kto ohavný, skazený –
človek, čo jak vodu pije hriech!

Nepokoj hriešnikov

17

Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma,
čo som spozoroval, chcem ti povedať,

18

čo aj múdri mužovia rozhlasujú
podľa svojich predkov, nič netaja,

19

ktorí jediní dostali túto zem,
nik cudzí neprešiel pomedzi nich:

2020

Po všetky dni života zlý trasie sa,
po všetky svoje roky tyran tiež.

21

V ušiach mu znejú desivé hlasy,
záhuba naň príde v čase pokoja.

2222

Neverí, že možno uniknúť z tmy,
pretože je pod meč určený.

2323

Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?«
Vie, že je deň tmy prichystaný.

24

Prestrašuje ho čas tmy,
zachvacuje ho tieseň prehrozná
ako kráľa, čo sa chystá na boj.

2525-28

Zdvihol svoju ruku proti Bohu,
proti Všemocnému sa postavil,

26

útočil proti nemu s tvrdou šijou
a množstvom štítov vypuklých.

27

Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj,
a nabral sadla na svoje slabiny.

28

Osídľoval spustošené mestá,
domy, v ktorých nemal bývať nik,
lebo boli celkom v rozvalinách.

Ako skončia zlí

29

Neobstojí imaním, nezbohatne,
nerozprestrie sa tieňom po zemi.

30

Nevyjde už viac z temravy;
mládniky mu spáli horúčava,
vietor postrhúva jeho kvety.

31

Lži nech márne neverí oklamaný,
lebo vyjde iste navnivoč.

32

Predčasne mu zvädnú ratolesti,
nezazelenie sa vetva jeho.

3333

Strapce stratí ako vinič nezrelé,
ako oliva on zhodí kvety.

34

Družina bezbožného jalová je
a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.

35

Obťažkaní pohromou rodia skazu
a ich lono chystá iba lož.“