Kniha Jób   –   Jób 16

10. Štvrtá Jóbova odpoveď, 16,1 – 17,16

1Jób odpovedal:

Potecha – na ťarchu

2

„Nuž vecí takých počul som už premnoho.
Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

3

Bude už koniec týmto slovám do vetra?
Veď čo ťa núti odpovedať mi?

4

Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť,
keby ste vy boli miesto mňa,
snovať také reči proti vám
a krútiť hlavou nad vami.

5

No obodroval by som vás svojimi ústami
a chvenie svojich perí by som nezadržoval.

Priatelia sú nechápaví

6

Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje,
ak prestanem, neodchádza odo mňa.

7

No teraz ma už naskrze vysilil

816,8

a jeho tlupa sa ma zmocňuje.
Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa,
môj žalobca tak svedčí proti mne.

99-10

Má hnev na korisť, a tak ma schvatol
a zubmi na mňa zaškrípal
i ostro zazrel na mňa škodca môj.

10

Už svoje ústa roztvárajú na mňa
a na posmech ma bijú po tvári,
zhŕkli sa všetci proti mne.

11

Boh ma dal zlostníkovi napospas
a vydal ma do rúk bezbožníkov.

Navštívenia Božie

12

V pokoji žil som, náhle si ma vydesil,
za krk zdrapil a celkom skrušil ma,
sebe za cieľ si ma postavil.

13

Už jeho strely poletujú kolo mňa,
mne kruto roztína obličky
a moju žlč na zem vylieva.

14

Mne dáva vskutku úder jeden za druhým,
sťa bojovník on na mňa rúti sa.

1515

Tak, žínenku už ušil som si na kožu
a svoj roh som do prachu pohrúžil.

16

To sčervenala mi tvár od plaču,
a tma mi leží kolo mihalníc,

17

hoc násilie na mojich rukách nie je
a moje modlitby sú bez škvrny.

1818

Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci!
Nech pre môj plač niet miesta skrytého!

Boh ukáže nevinu

19

Už svojho svedka iba na nebi mám
a ručiteľ môj na výsostiach je.

20

Druhovia sa mi tu posmievajú,
ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,

21

by dal mužovi aj voči Bohu právo,
jak ho človek má voči blížnemu.

22

Lebo uplynie pár krátkych rokov
a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.