Kniha Jób   –   Jób 19

12. Piata Jóbova odpoveď, 19,1 – 29

1Jób odpovedal:

Priatelia sú tvrdošijní

2

„Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať
a rečami ma mliaždiť naskrze?

3

Už desiaty raz tupíte ma;
tak utláčať ma nehanbíte sa?

4

Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola,
tak moja vina na mne zostane.

5

Ak chcete sa vypínať nado mňa
a moju hanbu mi vytýkať,

6

tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi
a svoje siete na mňa zahodil.

7

Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve.
Nuž márne kričím, nieto práva už.

Útrapy bez miery

8

Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol,
a chodníky mi tmami zavalil.

919,9

On postrhúval zo mňa moju slávu
a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.

10

Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť,
moju nádej jak strom vyvracia.

11

Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne
a má ma veru za nepriateľa.

1212

Už jeho tlupy postupujú združené
a nasýpajú hrádzu proti mne
i tábor robia vôkol môjho stanu.

Neverní domáci

1313

On mojich bratov odohnal odo mňa,
a známi sa mi celkom odcudzili.

14

Opustila ma rodina i priatelia
a zabudli ma hostia

15

aj domáci.
Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma
a v očiach ich som iba prišelcom.

16

Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá,
aj keď ho prosím vlastnými perami.

17

Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke
a zo svojich útrob deťom zapácham.

18

Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú
a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.

19

Všetci moji dôverníci sa ma hrozia
a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.

2020

Mne koža, telo už len visí na hnátoch
a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.

Zmilujte sa nado mnou!

21

Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou,
dotkla sa ma Pánova pravica.

22

Prečo ma prenasledujete ako Boh
a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?

Boh – jediná nádej

23

Bár by moje slová napísané boli,
vryté do dosky spiežovej,

2424

bár by ich rydlom železným a olovom
navždy vrýpali do skaly!

25

Som presvedčený, že môj Obranca žije
a posledný sa zdvihne zo zeme.

26

Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený
a zo svojho tela Boha uvidím.

2727

Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím.
Moje oči ho uzrú, a nie iný.
Mne srdce vnútri túžbou zmiera…

Vystríha priateľov

28

Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať,
akú zádrapku na ňom nájdeme?«,

29

tak traste sa pred ostrím meča,
bo proti vinám vzplanie jeho hnev;
že jesto Sudca, potom uznáte.“