Evanjelium podľa Lukáša   -   Lk 9

Vyslanie Dvanástich. - 19, 1-6Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. 2Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. 4Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. 5Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 6Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

Herodesov nepokoj. - 77-9Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," 8iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 9A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.

Návrat apoštolov a rozmnoženie chleba. - 1010-17Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. 11Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. 12Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste." 13On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." 14Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!" 15Urobili to a všetkých usadili. 16Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. 17I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.

Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia. - 1818-21Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" 19Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 20"A vy ma za koho pokladáte?" opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša." 21Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, 2222a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."

Ako nasledovať Ježiša. - 2323-27A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! 26Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. 2727Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo."

Ježišovo premenenie. - 2828-36Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. 30A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. 31Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. 32Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. 33Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. 34Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. 35A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" 36A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 3737-43aKeď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. 38Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! 39Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." 41Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna." 42Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. 4343b-45A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou.

Druhá predpoveď utrpenia. - Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44"Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." 45Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Spor o prvenstvo. - 4646-48Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. 47Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."

Skutky v Kristovom mene. - 4949-50Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." 50Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"

IV. Ježišova cesta do Jeruzalema, 9,51 - 19,27

Nepohostinní Samaritáni. - 5151-56Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema 52a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. 5353Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" 55On sa obrátil a pokarhal ich. 56A odišli do inej dediny.

Náročnosť apoštolského povolania. - 5757-62Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 58Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." 59Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 60Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" 61Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." 62Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."