Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa. –
55
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.
7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ 18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“
21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.
23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:
2525
„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
Zvestovanie Panne Márii. –
2626
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,
2727
k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
2828
Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.
31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.
32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,
33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
3434-35
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.
36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!
37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Návšteva Panny Márie u Alžbety. –
3939
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.
40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
42Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Magnifikat. –
4646-55
Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána
47a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Narodenie Jána Krstiteľa. –
56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.
58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
5959
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.
60Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
61Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
63Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Benediktus. –
6767-80
Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
“Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
a vzbudil nám mocného Spasiteľa
z rodu Dávida, svojho služobníka,
ako odpradávna hovoril
ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom
a pamätá na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
aby sme mu bez strachu slúžili
75vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky dni nášho života.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho:
pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
a poučíš jeho ľud o spáse,
78že mu náš Boh
z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.
Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
Skrytý život Jána Krstiteľa. – 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Narodenie Ježiša Krista. –
12, 1
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
22
Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
33
A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
6Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
77
I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, 10ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14
„Sláva Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Návšteva pastierov. – 15Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ 16Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
20Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Obriezka. – 21Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Obetovanie v chráme. –
2222
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
2323
ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
2424
a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
25V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
2626
Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
27Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
28vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
Simeonov chválospev
29„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu,
ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Simeonovo proroctvo. –
3333
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
34Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
3535
– a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Prorokyňa Anna. – 36Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, 37potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Návrat do Nazareta. –
3939
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
40Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Dvanásťročný Ježiš v chráme. –
4141
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
42Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
43A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
44Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
45No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
46Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
47Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
4848
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
4949
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
50Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Život v Nazarete. –
51Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
5252
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Vystúpenie Jána Krstiteľa. –
13, 1-18
1
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne,
22
za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
3Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov,
44-6
ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
„Hlas volajúceho na púšti:
»Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!
Každá dolina sa vyplní
a každý vrch a kopec zníži.
Čo je krivé, bude priame,
a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
A každé telo uvidí Božiu spásu.«“
Jánovo kázanie. – 7Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 9Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa.“
10Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ 11On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ 12Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ 13On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ 14Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
Jánovo svedectvo o Kristovi. – 15Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. 16Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 17V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
Uväznenie Jána. –
18A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
1919-20
Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil,
20Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.
Pokrstenie Ježiša. –
2121-22
Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo,
22zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Rodokmeň Ježiša Krista. –
2323-38
Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho,
24on Matata, on Léviho, on Melchiho, on Janneho, on Jozefa,
25on Matatiáša, on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho,
26on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu,
27on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho,
28on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era,
29on Jezusa, on Eliezera, on Jorima, on Matata, on Léviho,
30on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima,
31on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida,
32on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona,
33on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu,
34on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora,
35on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu,
36on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha,
37on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana,
38on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.
Pokúšanie na púšti. –
14, 1-13
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti
2a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.
3Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“
44
Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“
5Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta
6a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem.
7Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“
88
Ježiš mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“
9Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu,
1010-11
veď je napísané:
»Svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa chránili,«
a »vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň«.“
1212
Ježiš mu odvetil: „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“
13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.