Evanjelium podľa Lukáša   –   Lk 1,57–66. 80

57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 5959Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ 62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. 64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.

8067-80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.