Prológ. –
11, 1-4
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,
2ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.
3Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem,
4aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa. –
55
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.
7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ 18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“
21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.
23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:
2525
„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
Zvestovanie Panne Márii. –
2626
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,
2727
k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
2828
Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.
31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.
32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,
33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
3434-35
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.
36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!
37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Návšteva Panny Márie u Alžbety. –
3939
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.
40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
42Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Magnifikat. –
4646-55
Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána
47a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Narodenie Jána Krstiteľa. –
56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.
58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
5959
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.
60Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
61Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
63Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Benediktus. –
6767-80
Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
“Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
a vzbudil nám mocného Spasiteľa
z rodu Dávida, svojho služobníka,
ako odpradávna hovoril
ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom
a pamätá na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
aby sme mu bez strachu slúžili
75vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky dni nášho života.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho:
pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
a poučíš jeho ľud o spáse,
78že mu náš Boh
z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.
Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
Skrytý život Jána Krstiteľa. – 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Narodenie Ježiša Krista. –
12, 1
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
22
Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
33
A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
6Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
77
I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, 10ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14
„Sláva Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Návšteva pastierov. – 15Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ 16Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
20Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Obriezka. – 21Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Obetovanie v chráme. –
2222
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
2323
ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
2424
a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
25V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
2626
Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
27Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
28vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
Simeonov chválospev
29„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu,
ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Simeonovo proroctvo. –
3333
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
34Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
3535
– a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Prorokyňa Anna. – 36Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, 37potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Návrat do Nazareta. –
3939
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
40Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Dvanásťročný Ježiš v chráme. –
4141
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
42Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
43A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
44Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
45No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
46Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
47Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
4848
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
4949
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
50Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Život v Nazarete. –
51Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
5252
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.