Rozoslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov. – 110, 1-12Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. 22A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 33Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 44Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! 5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« 6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! 8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, 9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.« 10Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 1111»Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!« 12Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.

Návrat sedemdesiatich dvoch. – 1717-20Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ 18On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. 19Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. 20No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“