Rozoslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov. –
110, 1-12
Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.
22
A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
33
Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
44
Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!«
6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám.
7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!
8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia,
9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.«