Kto bude spasený. –
2222-30Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.
2323-24Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal:
24„Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.
25Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!«
26Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.«
27Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!«
28Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
29A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
3030A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Odkaz Herodesovi. –
3131V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“
32On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: »Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
3333Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.«
Nárek nad Jeruzalemom. –
3434-35Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
3535Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“
V sobotu uzdravuje chorého na vodnatieľku. – 1V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. 3Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ 4Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ 6A nevedeli mu na to odpovedať.
Prvé a posledné miesto. – 7Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8„Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Nezištné pozvanie hostí. – 12A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Podobenstvo o veľkej večeri. –
1514, 15-24Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“
16On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.
17Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.«
18A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!«
19Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!«
20A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.«
21Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!«
22A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.«
23Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.
24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“
Kto môže byť Ježišovým učeníkom. –
2525-35Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:
2626„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
27A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: 30»Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.« 31Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
3434Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?
35Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“
a) Podobenstvo o stratenej ovci. –
115, 1-7Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.
2Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
3Preto im povedal toto podobenstvo:
4„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?
5A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia,
6a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.«
7Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
b) Podobenstvo o stratenej drachme. –
88-10Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde?
9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.«
10Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
c) Podobenstvo o márnotratnom synovi. –
1111-32A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.
12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok.
13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.
15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.
1616I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
1818Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.«
20I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.
25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“
Podobenstvo o nepoctivom správcovi. –
116, 1-8Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
2Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.«
3Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
4Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.«
5Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?«
6On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.«
7Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.«
8A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Správne používanie majetku. –
99Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
1313Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Proti farizejom, milovníkom peňazí. – 14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.
Násilím na kráľovstvo. –
1616Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.
Trvácnosť Zákona. –
1717Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.
Nerozlučnosť manželstva. –
1818Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.
Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. –
1919-31Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.
20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.
21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!«
25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.
26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.«
27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca.
28Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.«
29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.«
30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.«
31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
O pohoršení. –
117, 1-2Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!
2Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
33-4Dávajte si pozor!
O odpúšťaní. – Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“
Sila viery. –
55-6Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
6Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.
Neužitoční sluhovia. – 7Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“
Desať malomocných. – 11Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. 15Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ 19A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Príchod Božieho kráľovstva. – 20Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
Deň Syna človeka. –
22A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.
2323A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi!
2424Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.
25Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
2626-27Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.
27Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.
28Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali
29ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
30Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
3131Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.
32Spomeňte si na Lotovu ženu.
3333Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.
3434-35Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.
35Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“
(36)36
3737Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“
Podobenstvo o sudcovi a vdove. – 1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2„V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“ 6A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Farizej a mýtnik. –
918, 9-14Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10„Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«
13Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«
14Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Ježiš a deti. –
1515-17Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
17Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
Bohatý popredný muž. –
1818-27Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
19Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“
21On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“
22Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
26Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“
27On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
Odmena tým, čo opustili všetko. –
2828-30Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“
29On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,
30aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“
Tretia predpoveď utrpenia. –
3131-34Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
34Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
Uzdravenie slepca pri Jerichu. –
3535-43Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.
36Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“
38Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41„Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
42A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
43A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Zachej. – 1Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ 6On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“ 8Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ 9Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Podobenstvo o mínach. –
1119,11-27Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
12A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
13Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!«
14Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.«
15Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
16Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.«
17On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.«
18Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.«
19Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.«
20Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;
21bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.«
22On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?
23Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?«
24A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.«
25Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!«
26Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
27A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“