Odkiaľ je Kristova moc. – 120, 1-8Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“ 3On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“ 5Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?« 6Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. – 99-19Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.« 14Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!« 15Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“

Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“ 1717On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané:

18Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“ 19Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

Spor o dani cisárovi. – 2020-26Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ 23On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24„Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“ 25Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ 26A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

Spor o vzkriesení. – 2727-40Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 2828„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 29Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30Vzal si ju druhý, 31potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32Napokon zomrela aj žena. 33Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 34Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 3737A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. 38A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ 40A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

Kristus, Dávidov syn a Pán. – 4141-44On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 4242Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:

44Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“

Varovanie pred zákonníkmi. – 4545-47Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46„Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Obeta vdovy. – 121, 1-4Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, 3a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. 4Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“