Vstal z mŕtvych. –
124, 1-12V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2Kameň našli od hrobu odvalený,
3vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
4Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve.
5Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
7»Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“
8Tu sa rozpamätali na jeho slová,
9vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.
10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
11Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom. –
1313V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení
18a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
19On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
25On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“
27A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej.
29Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi.
30A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho.
31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.
32Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi
34a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“
3535Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Pán Ježiš sa zjavuje apoštolom. –
3636-43Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“
37Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
38On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?
39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“
4040Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“
42Oni mu podali kúsok pečenej ryby.
43I vzal si a jedol pred nimi.
Posledné ponaučenia apoštolom. –
4444-49Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
45Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu,
46a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych
47a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48Vy ste toho svedkami.
49Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“
Nanebovstúpenie. –
5050-5350Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
52Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
5353Stále boli v chráme a velebili Boha.