Výčitky kňazom. – 6Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? – hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. Ale vy sa pýtate: »Akože opovrhujeme tvojím menom?« 77-9Tak, že prinášate na môj oltár poškvrnený chlieb. A spytujete sa: »Čím sme ťa poškvrnili?« Keď hovoríte: »Pánov stôl možno podceniť.« 8Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď prinášate chromé a choré, to nie je zlo? Nože daruj to svojmu predstavenému, či mu budeš milý, alebo či bude blahosklonný k tebe! – hovorí Pán zástupov. 9Ale teraz udobrite tvár Boha, aby sa nad vami zľutoval. Toto robili vaše ruky! Či bude blahosklonný k vám? – hovorí Pán zástupov.

Novozákonná čistá obeta. – 1010Keby bol niekto z vás, kto by zavrel bránu, aby ste nezapaľovali môj oltár nadarmo! Nemám vo vás zaľúbenie – hovorí Pán zástupov, a neprijmem obetu z vašich rúk. 1111Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov.

1212Ale vy ho znesväcujete, keď hovoríte: »Pánov stôl môže byť poškvrnený a jeho pokrmom môže byť bezcenný plod.« 1313Hovoríte: »To je námaha!« a opovrhujete ňou, hovorí Pán zástupov; a prinášate ulúpené, chromé a choré; prinášate to ako obetu, a to mám prijať z vašich rúk? – hovorí Pán. 14Zlorečený je podvodník, ktorý má v stáde samčeka; urobí svojmu Pánovi sľub, obetuje však chybné. Veď ja som veľký Kráľ – hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi.