Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.

Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.

Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.

Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.

V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
»Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
– ako mi ho berie! –
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom.“

„Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!“

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

„Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: „Budem rečniť o víne a pálenke,“
to by bol rečník pre tento ľud.

Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého,
áno, zhromaždím zvyšok Izraela,
dám ich dokopy ako ovce v ovčinci,
ako stádo uprostred paše;
budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.

Pred nimi pôjde drvič,
prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú.
I pôjde pred nimi ich kráľ
a Pán v ich čele.

Povedal som:
„Čujte, pohlavári Jakuba
a kniežatá Izraelovho domu,
či nie vy máte poznať právo?“

Nenávidíte dobro a milujete zlo,
sťahujete z nich kožu
a mäso z ich kostí.

Jedia mäso môjho ľudu;
sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a kúskujú ako do hrnca,
ako mäso do kotla.

Potom budú kričať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
zakryje si v tom čase pred nimi tvár,
lebo hrešili svojimi skutkami.

Toto hovorí Pán proti prorokom,
ktorí zavádzajú svoj ľud,
ktorí, ak majú zubami čo hrýzť,
volajú: „Pokoj!“ –
proti tomu však, čo im nedá nič do úst,
ohlasujú vojnu.

Preto budete mať noc bez videnia,
budete mať temnotu bez veštby,
nad prorokmi slnko zapadne
a zatemnie sa deň nad nimi.

I budú sa hanbiť jasnovidci,
červenať sa budú veštci
a všetci si zahalia bradu,
pretože niet Božej odpovede.

Ale ja som naplnený silou,
duchom Pána, právom a chrabrosťou,
aby som oznámil Jakubovi jeho hriech
a Izraelu jeho zločin.

Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu
a kniežatá domu Izraelovho,
ktorým sa hnusí právo
a všetko rovné krivia,

ktorí krvou budujú Sion
a Jeruzalem hriechom.

Ich pohlavári súdia za úplatok,
ich kňazi učia za plácu,
ich proroci veštia za peniaze,
pritom sa opierajú o Pána a vravia:
„Či nie je Pán medzi nami?
Nepríde na nás nešťastie!“

Preto pre vás
zorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude zboreniskom
a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.