Kniha proroka Micheáša   –   Mich 1,2 – 2,11
22

Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

33

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

44

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

55

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

Pohroma Izraela

6

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

77

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

88

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

99

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

Pohroma Júdu

1010-1610

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

1111

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

1212

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

1313

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

1414

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

1515

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

1616

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.

Pre nespravodlivosť hrozí zánik

12,1-41

Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.

2

Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.

3

Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.

44

V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
»Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
– ako mi ho berie! –
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

55

Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom.“

Prorokovi protivníci

66 n.

„Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!“

7

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

88

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

99

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

1010

„Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

1111

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: „Budem rečniť o víne a pálenke,“
to by bol rečník pre tento ľud.