„Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!“

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

„Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: „Budem rečniť o víne a pálenke,“
to by bol rečník pre tento ľud.