IV. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 11,1 – 13,37

Slávnostný vstup do Jeruzalema. – 111, 1-11Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«“ 4Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ 6Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 99A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“

11Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

Neúrodný figovník. – 1212-1412Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. 13Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli.

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. – 1515-19Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 1717A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“

18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

Viera a modlitba. – 2020-2520Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. 21Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“ 23Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ (26)26

Odkiaľ je Kristova moc. – 2727-33A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“ 29Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32Ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. – 112, 1-12Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 1010-11Nečítali ste v Písme:

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Spor o dani cisárovi. – 1313-17Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ 15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ 1616A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

Spor o vzkriesení. – 1818-27Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 1919„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 24Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 2626A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? 27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“

Najväčšie prikázanie. – 2828-34Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 2929-3029Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« 3131Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ 32Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ 34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

Kristus, Dávidov syn a Pán. – 3535-37Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 3636Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

Varovanie pred zákonníkmi. – 3838-40Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Obeť vdovy. – 4141-44Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 4242Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. 43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Eschatologická reč, 13,1-37

Úvod. – 113, 1-4Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!“ 22Ježiš mu vravel: „Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“ 3Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: 4„Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť.“

Začiatok útrap. – 55-13Ježiš im začal hovoriť: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 6Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »To som ja.« A mnohých zvedú. 7Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 8Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.

Prenasledovanie učeníkov. – 9Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. 10Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. 12Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 13Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

Znamenia konca Jeruzalema. Veľké súženie. – 1414-1814Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť – kto číta, nech pochopí –, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 15kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, 16a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. 17Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 18Modlite sa, aby to neprišlo v zime, 1919-2319lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. 20A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,« neverte. 22Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 23Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred.

Druhý príchod Krista. – 2424-2724 a nasl.V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, 25hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.

2626Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

Poučenie od figovníka. – 2828-32Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 29Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 3030Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 31Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 3232Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.

Výzva na bdelosť. – 3333-37Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. 34Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. 35Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. 36Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! 37A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

V. Ježišovo umučenie a vzkriesenie, 14,1 – 16,20

Uznesenie veľrady. – 114, 1-21Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

Pomazanie v Betánii. – 33-93Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! 55Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.

6Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 88Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Judášova zrada. – 1010-11Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.

Príprava na veľkonočnú večeru. – 1212-16V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 1414a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ 16Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

Označenie zradcu. – 1717-21Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 1818A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ 19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

Ustanovenie Eucharistie. – 2222-25Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ 23Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

Výstraha Petrovi. – 2626-31Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 2727Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.«

28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 29Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ 30Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ 31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.

Ježiš v Getsemanskej záhrade. – 3232-42Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ 33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ 35Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 3636Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ 37Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“

Zajatie Ježiša. – 4343-52A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ 45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. 46Oni položili naň ruky a zajali ho. 47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 5151-52No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

Ježiš pred veľradou. – 5353-65Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58„My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“ 59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ 6161Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ 6262Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“

63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.

65Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.

Peter zapiera Ježiša. – 66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ 6868-72Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ 70Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“ 71On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“ 72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.

Ježiš pred Pilátom. – 115, 1-15Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. 2Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 3Veľkňazi naň mnoho žalovali 4a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ 5Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

6Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. 7S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. 8Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. 9Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ 10Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. 11Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. 12Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ 13Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ 14Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ 15A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša korunujú tŕním. – 1616-20Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. 17Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju 18a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 19Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. 2020b-22Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Krížová cesta a ukrižovanie. – 2121Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. 22Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 2323-27Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.

2424Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. 2525Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. 26Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ 27Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. (28)28

Ježišovi na kríži sa posmievajú. – 2929-32A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. 30Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ 31Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. 32Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera. – 3333-41Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 3434O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 35Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ 3636Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ 37Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

3838Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. 39Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“

40Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, 41ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.

Ježiša pochovávajú. – 4242-47Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 4444Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. 45Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.