Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. – 112, 1-12Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 1010-11Nečítali ste v Písme:

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Spor o dani cisárovi. – 1313-17Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ 15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ 1616A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

Spor o vzkriesení. – 1818-27Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 1919„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 24Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 2626A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? 27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“

Najväčšie prikázanie. – 2828-34Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 2929-3029Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« 3131Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ 32Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ 34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

Kristus, Dávidov syn a Pán. – 3535-37Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 3636Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

Varovanie pred zákonníkmi. – 3838-40Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Obeť vdovy. – 4141-44Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 4242Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. 43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“