Uznesenie veľrady. –
114, 1-21Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.
2Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
Pomazanie v Betánii. –
33-93Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
4Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?!
55Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.
6Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok.
7Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.
88Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb.
9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Judášova zrada. –
1010-11Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil.
11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.
Príprava na veľkonočnú večeru. –
1212-16V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním
1414a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«
15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
16Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu. –
1717-21Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
1818A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“
19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“
20On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise.
21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Ustanovenie Eucharistie. –
2222-25Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“
23Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.
24A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.
25Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Výstraha Petrovi. –
2626-31Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
2727Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.«
28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 29Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ 30Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ 31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.
Ježiš v Getsemanskej záhrade. –
3232-42Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“
33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“
35Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.
3636Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“
37Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť?
38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.
41Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“
Zajatie Ježiša. –
4343-52A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší.
44Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“
45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho.
46Oni položili naň ruky a zajali ho.
47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali.
49Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“
50Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.
5151-52No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho.
52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.
Ježiš pred veľradou. –
5353-65Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.
55Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli.
56Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.
57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili:
58„My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“
59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.
60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“
6161Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“
6262Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“
63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
65Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.
Peter zapiera Ježiša. –
66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.
67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“
6868-72Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút.
69Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“
70Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“
71On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“
72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.