Uzdravenie ochrnutého. – 12, 1-121O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, 2a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. 3Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 44A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7„Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ 8Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? 10Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: 11„Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ 12A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“

Povolanie Léviho. – 13Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. 1414-1714Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. 15Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. 16Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 17Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Spor o pôste. – 1818-22Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ 1919-20Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. 21Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. 22A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“

Spor o sobote. – 2323-28V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 2424Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ 25On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? 26Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ 27I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

Uzdravenie v sobotu. – 13, 1-6Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ 4A tamtých sa opýtal: „Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 66Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.

Uzdravenie pri mori. – 77-12Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey 8i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. 9Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. 10Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. 11Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ 12Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Ustanovenie Dvanástich. – 1313-1913Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. 14Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15s mocou vyháňať zlých duchov: 16Šimona, ktorému dal meno Peter, 1717Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, 18ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

Príbuzní nechápu Ježiša. – 20Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“

Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému. – 2222-27Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“. 23On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? 24Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. 2828-30Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 2929Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ 30Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

Pravá Ježišova rodina. – 3131-3531Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“

33On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. 35Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“