Uzdravenie ochrnutého. – 12, 1-121O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, 2a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. 3Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 44A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7„Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ 8Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? 10Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: 11„Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ 12A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“

Povolanie Léviho. – 13Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. 1414-1714Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. 15Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. 16Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 17Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Spor o pôste. – 1818-22Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ 1919-20Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. 21Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. 22A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“

Spor o sobote. – 2323-28V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 2424Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ 25On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? 26Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ 27I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

Uzdravenie v sobotu. – 13, 1-6Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ 4A tamtých sa opýtal: „Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 66Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.