Utíšenie búrky na mori. – 3535-41V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ 36I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ 39On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ 41Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!“