Ježiš v Nazarete. – 16, 1-6Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 33Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. 4Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ 55A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. 6A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

Vyslanie Dvanástich. – 77-13Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 88-9a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. 10A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ 12Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 1313Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Herodes a Ján Krstiteľ. – 1414-29Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 16Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

17Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“. 25Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Prvé rozmnoženie chleba. – 3030-44Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 3434Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ 37On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ 38Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ 39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa, 43ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Ježiš kráča po mori. – 4545-52A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. 4848Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. 49Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ 51Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

Ježiš uzdravuje v Genezarete. – 5353-56Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Tradície otcov. – 17, 1-13Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 33-4Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ 66-7On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:

8Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ 9A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 1010Lebo Mojžiš povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« 1111-12Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,« 12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. 13A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

Čo poškvrňuje človeka. – 1414-23Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! 15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ (16)16

17Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. 23Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

III. Ježišova cesta mimo Galiley, 7,24 – 10,52

Uzdravenie Sýrofeničanky. – 2424-30Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. 25Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. 26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 28Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ 29On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“ 30A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.

Uzdravenie hluchonemého. – 31Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. 32Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. 33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. 36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali 37a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“

Druhé rozmnoženie chleba. – 18, 1-9V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: 2„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ 5Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ 6Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.

Spor o znamenie. – 1010-1310Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. 11Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 12On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“ 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

Varovanie pred kvasom farizejov. – 1414-21Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 1515A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ 16Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. 17Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? 1818 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, 19koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ 21A povedal im: „Ešte nechápete?“

Uzdravenie slepca v Betsaide. – 22Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ 25Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. 26I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

Petrovo vyznanie. – 2727-30Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ 28Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ 30Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.

Prvá predpoveď utrpenia. – 3131-33Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. 3333On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

Ako nasledovať Ježiša. – 3434-38Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! 37Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! 38Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“

19, 1A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“

Ježišovo premenenie. – 22-8O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. 4A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. 7Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ 8A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

Otázka o osobe Eliáša. – 99-13Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. 11A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ 12On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“

Uzdravenie posadnutého chlapca. – 1414-29Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. 15A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“ 17Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ 19On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ 20I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. 21Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. 22A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“ 24A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ 25Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ 26Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ 27Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

Druhá predpoveď utrpenia. – 3030-32Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, 3131-32lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

Spor o prvenstvo. – 3333-37Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ 34Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. 35Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ 36Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37„Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

Skutky v Kristovom mene. – 3838-41Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ 39Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. 40Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

O pohoršení. – 4242-50Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. (44)44 a 46

45Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. (46)

47A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, 4848kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 4949Lebo každý bude ohňom solený. 50Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“

Nerozlučnosť manželstva. – 110, 1-12Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. 2I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. 33On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ 5Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. 66Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. 77-8Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke 88a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ 10Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. 11On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

Ježiš a deti. – 1313-16Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

Bohatý mladík. – 1717-22Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ 18Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. 1919Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

20Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

Nebezpečenstvo bohatstva. – 2323-27Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ 24Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ 27Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

Odmena tým, čo opustili všetko. – 2828-31Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ 29Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, 30aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

Tretia predpoveď utrpenia. – 3232-3432Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: 33„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

Žiadosť Zebedejových synov. – 3535-40Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ 36On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ 37Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 3838Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ 39Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. 40Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

Predstavení majú slúžiť. – 4141-45Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

Uzdravenie slepca pri Jerichu. – 4646-5246Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. 47Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 48Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 49Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ 50On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 5151Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ 52A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.