Ježiš v Nazarete. – 16, 1-6Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 33Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. 4Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ 55A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. 6A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

Vyslanie Dvanástich. – 77-13Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 88-9a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. 10A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ 12Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 1313Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Herodes a Ján Krstiteľ. – 1414-29Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 16Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

17Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“. 25Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Prvé rozmnoženie chleba. – 3030-44Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 3434Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ 37On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ 38Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ 39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa, 43ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Ježiš kráča po mori. – 4545-52A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. 4848Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. 49Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ 51Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

Ježiš uzdravuje v Genezarete. – 5353-56Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Tradície otcov. – 17, 1-13Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 33-4Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ 66-7On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:

8Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ 9A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 1010Lebo Mojžiš povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« 1111-12Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,« 12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. 13A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

Čo poškvrňuje človeka. – 1414-23Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! 15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ (16)16

17Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. 23Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

III. Ježišova cesta mimo Galiley, 7,24 – 10,52

Uzdravenie Sýrofeničanky. – 2424-30Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. 25Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. 26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 28Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ 29On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“ 30A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.

Uzdravenie hluchonemého. – 31Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. 32Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. 33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. 36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali 37a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“

Druhé rozmnoženie chleba. – 18, 1-9V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: 2„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ 5Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ 6Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.

Spor o znamenie. – 1010-1310Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. 11Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 12On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“ 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

Varovanie pred kvasom farizejov. – 1414-21Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 1515A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ 16Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. 17Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? 1818 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, 19koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ 21A povedal im: „Ešte nechápete?“

Uzdravenie slepca v Betsaide. – 22Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ 25Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. 26I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“