Druhé rozmnoženie chleba. – 18, 1-9V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: 2„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. 3Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ 5Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ 6Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. 7Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. 8I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. 9Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.

Spor o znamenie. – 1010-1310Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. 11Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 12On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“ 13Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

Varovanie pred kvasom farizejov. – 1414-21Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 1515A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ 16Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. 17Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? 1818 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, 19koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ 21A povedal im: „Ešte nechápete?“

Uzdravenie slepca v Betsaide. – 22Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ 24Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“ 25Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. 26I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

Petrovo vyznanie. – 2727-30Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ 28Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ 30Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.

Prvá predpoveď utrpenia. – 3131-33Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 32Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. 3333On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

Ako nasledovať Ježiša. – 3434-38Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! 37Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! 38Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“