Evanjelium podľa Matúša   –   Mt 1,1 – 4,11

I. Ježišovo narodenie a detstvo, 1,1 – 2,23

Rodokmeň Ježiša Krista. – 11,1-171Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. 22 n.Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, 3Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. 4Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona. 5Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho 6a Jesse kráľa Dávida.

Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. 7Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, 8Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. 9Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. 10Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, 1111Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.

12Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, 13Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. 14Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. 15Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. 1616Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

17Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.

Narodenie Ježiša Krista. – 1818S narodením Ježiša Krista to bolo takto:

Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

1919Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

22To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 2323„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.

24Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 2525Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Mudrci od východu. – 12,1Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu 22a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ 3Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. 4Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok:

66

»A ty, Betlehem, v judejskej krajine,
nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey,
lebo z teba vyjde vojvoda,
ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.«“

7Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“

9Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. 10Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. 11Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Útek do Egypta. – 13Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“

14On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 1515Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:

„Z Egypta som povolal svojho syna.“

Vraždenie detí v Betleheme. – 16Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. 17Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:

1818

„V Ráme bolo počuť hlas,
nárek a veľké kvílenie:
Ráchel oplakáva svoje deti
a odmieta útechu, lebo ich niet.“

Návrat z Egypta. – 19Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ 21On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. 2323Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“

II. Ohlásenie nebeského kráľovstva, 3,1 – 7,29

A. Naratívna časť, 3,1 – 4,25

Kázeň Jána Krstiteľa. – 13,1-121V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: 22„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

33To o ňom povedal prorok Izaiáš:

„Hlas volajúceho na púšti:
»Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!«“

4Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.

5Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. 66Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

7Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! 9Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 10Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

Pokrstenie Ježiša. – 1313-1713Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. 14Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ 15Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. 1616Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. 17A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Pokúšanie na púšti. – 14,1-111Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. 2A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. 3Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ 44On odvetil: „Napísané je:

»Nielen z chleba žije človek,
ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“

55Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu 66a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané:

»Svojim anjelom dá príkaz o tebe
a vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň.«“

77Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“

8A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ 1010Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané:

»Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať
a jedine jemu budeš slúžiť.«“

11Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.