Ježiš kráča po mori. –
2222-33
A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
2424
Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
28Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
29On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Ježiš uzdravuje v Genezarete. –
3434-36
34
Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
35Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých
36a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.