VI. Blízko je čas ustanovenia nebeského kráľovstva, 19,1 – 25,46
A. Naratívna časť, 19,1 – 23,39

Nerozlučnosť manželstva. – 119, 1-9Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. 2Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

33-15Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ 44On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril 55-6a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?« 6A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ 77Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ 8Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. 99A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“

Dobrovoľná zdržanlivosť. – 10Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ 1111-12On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. 12Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

Ježiš a deti. – 13Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. 14Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ 15Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Bohatý mladík. – 1616-26Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: 17„Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“

18On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ 20Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ 2121Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Nebezpečenstvo bohatstva. – 23A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 2424Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 25Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 26Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

Odmena tým, čo opustili všetko. – 2727-30Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ 2828Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

30A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici. – 120, 1-16Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. 2Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. 3Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. 4I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« 5A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. 6Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« 7Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«

8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« 9Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. 10Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. 11Vzali ho a šomrali na hospodára: 12»Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« 13Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Tretia predpoveď utrpenia. – 1717-19Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

Žiadosť matky Zebedejových synov. – 2020-2820-22Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. 21On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 22Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ 23On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

Predstavení majú slúžiť. – 24Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. 26Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. 27A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. 28Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

Uzdravenie slepých pri Jerichu. – 2929-34Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ 31Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ 32Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ 33Odpovedali mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči.“ 34Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.