Uznesenie veľrady. –
126, 1-5Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:
2„Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“
3Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
Pomazanie v Betánii. –
66-136Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,
7pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.
8Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie?
9Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“
10Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;
11veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.
12Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.
13Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Judášova zrada. –
1414-16Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom
1515a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných.
16A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
Príprava na veľkonočnú večeru,. –
1717-2517V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
18On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“
19Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu. – 20Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ 22Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ 23On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Ustanovenie Eucharistie. –
2626-2926-28Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“
27Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci:
28toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.
2929Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“
Výstraha Petrovi. –
3030-3530Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
3131Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.«
32Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
33Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“
34Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“
35Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
Ježiš v Getsemanskej záhrade. –
3636-46Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“
37Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť.
38Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
39Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
40Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?
41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
42Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“
43A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy.
44Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami.
45Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
46Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“
Zajatie Ježiša. –
4747-56A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu.
48Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“
49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho.
50Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.
51Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
52Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ 55V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ 56Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.
Ježiš pred veľradou. –
5757-68Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší.
58Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.
59Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť.
60Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja
61a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“
62Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“
63Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“
6464Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“
65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ 67Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“
Peter zapiera Ježiša. –
6969-75Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“
70Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“
71Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“
72On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“
73O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“
74Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút.
75Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.
Ježiša odviedli k Pilátovi. –
127, 1-2Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.
22Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.
Judášov koniec. –
33-10Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším
4so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“
5On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
6Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“
7Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.
8Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.
99-109Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
10a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“
Ježiš pred Pilátom. –
1111-14Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“
12A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal.
13Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“
14Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
1515-26Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali.
16Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš.
17Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“
18Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
19Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ 22Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ 23On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“
24Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ 25A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Ježiša korunujú tŕním. –
2727-3127Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.
28Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa,
29z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“
30Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.
31Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Krížová cesta. –
3232-34Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.
3333Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka.
3434Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť.
3535Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
36Potom si posadali a strážili ho.
37Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
Ježišovi na kríži sa posmievajú. – 38Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ 41Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42„Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“ 44Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
Ježiš na kríži zomiera. –
45Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
46Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“
48Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.
4949-50Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“
50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
5151-56A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali.
52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych.
53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“
55Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.
Ježišov pohreb. –
5757-61Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom.
58Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali.
59Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna
60a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.
6161Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.
Stráž pri hrobe. –
6262Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi
63a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.«
64Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“
65Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“
66Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.