Ježiša odviedli k Pilátovi. – 127, 1-2Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 22Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Judášov koniec. – 33-10Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ 5On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ 7Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 99-109Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

Ježiš pred Pilátom. – 1111-14Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 12A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ 14Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

1515-26Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ 18Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

19Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ 22Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ 23On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

24Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ 25A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša korunujú tŕním. – 2727-3127Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. 28Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 30Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Krížová cesta. – 3232-34Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 3333Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. 3434Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. 3535Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 36Potom si posadali a strážili ho. 37Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“

Ježišovi na kríži sa posmievajú. – 38Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ 41Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42„Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“ 44Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera. – 45Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ 48Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 4949-50Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ 50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

5151-56A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

55Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Ježišov pohreb. – 5757-61Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 6161Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Stráž pri hrobe. – 6262Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.« 64Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ 65Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ 66Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.