Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami;
mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa,
ba zmluvu s ňou uzatvárajú:
zasluhujú si stať sa jej korisťou.

Hovoria si, uvažujúc nesprávne:
„Krátky je a trudný život náš,
nieto lieku pre človeka na konci,
o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.

Veď len náhodou sme povstali
a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali.
Veď dych v našom nose je len dym,
myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;

keď tá zhasne, telo bude popolom
a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.

Časom sa i naše meno zabudne
a naše diela si nepripomenie nik,
náš život sa stratí ako stopa oblaku,
tak sa rozplynie ako hmla,
ktorú lúče slnka porozháňajú,
a stlačí ju jeho teplota.

Veď náš život iba prelet tône je.
Nieto návratu, keď nadíde náš skon;
spečatený je a nik sa nevráti.

Hor’ sa teda!
Požívajme dobrá skutočné!
Užime si sveta rýchle, ako za mladi!

Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako,
nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!

Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!

Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti!
Zanecháme všade známky rozkoše.
Veď to je náš údel a to je náš lós!

Znásilnime spravodlivca biedneho,
nešetrime vdovu,
neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!

Sila nech je mierou našej spravodlivosti,
lebo slabé preukazuje sa neužitočným.

Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu,
protiví sa našim výčinom,
vyčíta nám prestúpenia zákona,
vytýka nám chyby proti výchove.

Honosí sa, že má znalosť o Bohu,
nazýva sa synom Pánovým.

Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu,
už aj pohľad naňho je nám na ťarchu.

Veď je život jeho nepodobný ostatným,
odlišné sú jeho chodníky.

Pokladá nás za spotvorených,
bočí od ciest našich ako od nečistoty,
blahoslaví koniec spravodlivých,
chválieva sa, že Boh je mu otcom.

Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé,
viďme, ako sa mu povodí.

Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho
a vytrhne ho z rúk odporcov.

Skúšajme ho potupou a mukami,
aby sme poznali jeho pokojnosť
a vyskúšali jeho pevnotu.

Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu,
veď vraví, že sa mu dostane záchrany!“

Takto uvažujú, lenže blúdia,
lebo ich zaslepila ich neprávosť.

Nepoznajú Božie tajomstvá;
nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť,
ani cenu čistých duší neuznávajú.

Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť,
urobil ho obrazom svojej podoby,

závisťou diabla však prišla na svet smrť:
skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.