Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu,
učte sa, panovníci končín zemských,

počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud,
čo ste pyšní na zástupy národov!

Veď Pán vám dal moc
a vládu Najvyšší.
On je ten, čo bude skúmať vaše skutky
a prezerať vaše úmysly.

Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva,
nevládli ste správne,
nezachovávali zákon,
ani nekráčali podľa Božej vôle.

Príde na vás každú chvíľu a hrozne,
lebo bude proti vládcom prísny súd.

Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania,
ale mocní budú mocne trestaní.

Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby,
ani velikáša nijakého sa nezľakne;
veď on stvoril malého i veľkého,
rovnako sa stará o všetkých.

Na mocných však čaká tvrdý súd.

K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči,
aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými,
a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

Buďte teda žiadostiví mojich slov,
túžte (po nich), poučujte sa!

Skvúca je a nevädnúca múdrosť,
ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú,
nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať,
bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti,
kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni,
blahosklonne im kráča v ústrety na cestách,
pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

snaha o poučenie je zasa láska (k nej),
láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov,
zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov,
ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem,
neukryjem pred vami jej tajomstvá,
ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia,
otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie,
neobídem pravdu.

Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou,
lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

Množstvo mudrcov je šťastím pre svet,
múdry kráľ je požehnaním pre národ.

Dajteže sa preto rečou mojou poučiť!
Bude vám to na osoh!

I ja som smrteľný človek ako všetci,
rodom z prvostvoreného pozemšťana.
Bol som ako človek utvorený v lone matkinom

za desať mesiacov v krvi zhustol som
z mužského semena, keď sa k spánku pridružila rozkoš.

I ja som po narodení vdychoval vzduch spoločný.
Tak som padol na zem, ako všetci iní,
prvý hlas som plačom vydal rovnako jak všetci.

V plienkach som bol vychovaný a so starosťami.

Ani jeden kráľ ver‘ nemal iný bytia počiatok.

Všetci majú rovnaký vstup do života a ten istý odchod.

Preto som sa modlil: Bol mi daný rozum.
Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa.

Cenil som ju nad žezlá a tróny,
bohatstvo za nič pokladal som v porovnaní s ňou.

Ani drahokam som nestaval jej na roveň;
lebo všetko zlato vedľa nej je iba trocha piesku,
striebro sa popri nej len za blato pokladá.

Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu
a dal som jej prednosť pred svetlom, len aby som ju mal,
lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona.

Súčasne s ňou dostal som aj iné dobrá,
skrz jej ruky nesčíselné bohatstvo.

Všetkým (týmto veciam) som sa tešil,
lebo múdrosť je ich vodkyňou;
ale nevedel som ešte, že je aj ich matkou.

Nezištne som sa ju učil, bez závisti podávam ju ďalej,
nezatajujem jej bohatstvo.

Ona je pre ľudí nevyčerpateľným pokladom.
Kto ho používa, nadobúda Božie priateľstvo
odporúčaný darmi, ktoré vyvierajú z ukáznenosti.

Nech mi Boh dá hovoriť tak, ako si to želám,
a tak myslieť, by to hodné bolo toho, čo som dostal do daru,
lebo on je nielen vodcom múdrosti,
ale aj upravovateľom mudrcov.

Veď sme v jeho ruke my i naše reči,
všetko hĺbanie i každá zručnosť v práci.

On mi totiž dal neklamnú znalosť vecí,
takže poznám stavbu vesmíru i silu živlov,

začiatok i koniec, i stred čias,
zmenu slnovratov i striedanie ročných období,

kolobeh rokov i zoskupenie hviezd,

povahu živočíchov a pudy divých zvierat,
silu duchov a myšlienky ľudí,
rozmanitosť rastlinstva a (liečivú) moc korienkov.

Čo je schované i viditeľné, všetko som ja poznal,
veď ma o tom poučila múdrosť, tvorkyňa všetkých vecí.

Veď v nej je duch chápavý,
svätý, jedinečný, mnohonásobný,
jemný, rezký, prenikavý,
bez poškvrny, jasný, neurážajúci,
milujúci dobro, ostrý,

nezastaviteľný, dobročinný, ľudomilný,
pevný, nepremeniteľný, bezstarostný, všemohúci, vševidiaci;
prenikajúci všetkých duchov,
obdarených umom, čistých, najjemnejších.

Lebo múdrosť je pohyblivejšia než hocijaký pohyb.
Pre svoju čírosť prechádza a preniká všetko.

Veď je výdych Božej moci
a je čistý výron slávy Vševládneho.
Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.

Veď je odblesk svetla večného,
je zrkadlo Božej účinnosti bez poškvrny
a je obraz jeho láskavosti.

Hoci je len jedna, predsa vládze všetko,
obnovuje všetko, hoci v sebe ostáva tá istá,
v každom pokolení prenáša sa v duše svätých
a robí z nich Božích priateľov a prorokov.

Veď Boh miluje len toho, kto má dôverný styk s múdrosťou.

Nádhernejšia je nad slnko,
prevyšuje celý hviezdny svet.
V prirovnaní k svetlu prislúcha jej prednosť,

lebo za ním nasleduje noc,
ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.

Siaha mocne od jedného konca k druhému,
a všetko riadi najlepšie.

Ju miloval som a po nej túžil od mladi,
túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu
a jej krásu som vrúcne miloval.

Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s Bohom,
takže i Pán všetkého ju miluje.

Veď je zasvätená do Božej znalosti
a je voliteľkou jeho skutkov.

Keď už bohatstvo je v živote tým dobrom, po ktorom sa baží,
čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko?

Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť,
kto je v celom svete väčším umelcom než ona?

A keď niekto spravodlivosť miluje:
Ona spôsobuje čnosti,
lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti,
spravodlivosti a pevnej odvahe,
od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote.

Keď chce niekto zasa veľa vedieť:
Ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť,
pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek,
dopredu vie znamenia a zázraky,
priebeh dôb a časov.

Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil.
Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí,
tešiteľkou v starostiach a zármutku.

Pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí
a česť u starších, hoc mladý som (ešte).

Zistí sa, že dôvtipný som pri súde,
v očiach panovníkov obdiv budiť budem.

Akže budem mlčať, budú čakať na mňa,
ak budem hovoriť, budú ma počúvať,
a keď budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa.

(A čo viac), ja nesmrteľnosť nadobudnem pre ňu
a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.

Budem kmene spravovať a národy mi budú poddané.

Hrozní panovníci báť sa budú, keď počujú o mne.
Ukážem sa dobrým k ľudu, ale mužným vo vojne.

Keď sa vrátim domov, chcem pri nej pookriať;
lebo styk s ňou nemá trpkosť,
ani nudu spolužitie s ňou,
iba veselosť a radosť.

Keď som o tom uvažoval v sebe,
premietal to v svojom srdci,
že (totiž) nesmrteľnosť je v spojení s múdrosťou,

ušľachtilé obveselenie v jej priateľstve,
v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo,
znalosť v ustavičnej dôvernosti s ňou,
sláva účastniť sa na jej rozhovoroch,
obchádzal som teda a hľadal som, ako by som si ju vedel získať.

Bol som mladík pekne vyvinutý
a mal som i dobré srdce;

alebo skôr, keďže som bol dobrý,
prišiel som do nepoškvrneného tela.

Ale keď som videl, že sa jej nedomôžem inak (nijako),
len keď (mi ju) dá Boh,
i to už bol dôkaz pochopenia,
že som poznal, čím darom je ona –
pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil,
z celého srdca som prehovoril:

Bože otcov, Pane milosrdenstva,
ktorý si všetko svojím slovom urobil,

človeka si stvoril svojou múdrosťou,
aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti,
aby vládol v úprimnosti srdca,

daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu,
a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice,
človek mdlý a kratučkého žitia,
ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý,
a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

Tys‘ ma zvolil kráľom svojho ľudu,
za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

Ty si mi dal rozkaz
postaviť chrám na tvojom svätom vrchu,
oltár v meste tvojho príbytku:
Obraz svätostánku,
ktorý si ty od počiatku pripravil.

U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela,
ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh.
Ona vie, čo tvojim očiam lahodí
a čo je správne podľa tvojich príkazov.

Vyšliže ju zo svätého neba
a zošli ju z trónu tvojej velebnosti,
aby so mnou bola pri mojom konaní
a aby som vedel, čo je milé tebe.

Lebo ona všetko vie a všetko chápe,
povedie ma rozvažito pri mojich robotách,
ochráni ma svojou velebnosťou.

Takto budú moje diela príjemné,
spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu,
hoden budem trónu svojho otca.

Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu?
Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé,
naše úvahy sú neisté.

Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo
a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

Ledva poznávame to, čo je na zemi,
a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami;
ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? –

Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť
a keď si z výšav nezoslal svojho Ducha Svätého?

(Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov;
ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe,
boli zachránení múdrosťou.