Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás,
stínal si, nezľutoval si sa.

Zahalil si sa do oblaku,
aby neprenikla modlitba.

Urobil si nás odvrhlinou, smeťou
uprostred národov.

Proti nám otvárali ústa
všetci naši odporci.

Hrôza a jama nás čakala,
zánik a skaza.

Potoky vôd mi prúdia z oka
pre skazu dcéry môjho ľudu.

Oko mi slzí, neustáva,
spočinku nemá,

kým nepozrie a nepohliadne
z nebies Pán.

Oko mi trápi dušu
pre všetky dcéry môjho mesta.

Ako na vtáka poľovali na mňa
odporci bez príčiny.

V jame mi nivočili život,
skál nahádzali na mňa.

Vody mi zakrývali hlavu,
myslel som: „Je mi koniec.“