Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. – 115,1 n.Pán hovoril Mojžišovi: 2„Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.“

Chleby z prvotín. – 1717-21Pán hovoril Mojžišovi: 18„Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach.

Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. – 2222-31Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie – podľa predpisu – prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.

27Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.

30No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!“

Trest narušiteľov soboty. – 3232-36Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35Tu povedal Pán Mojžišovi: „Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora.“ 36Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Kystky na obrube plášťa. – 3737-41Pán hovoril Mojžišovi: 38„Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky – oni aj ich potomci –, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh.“

Koreho vzbura. – 116,1 n.A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. 2Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena, 3spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: „Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!“

Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok nad vzbúrencami. – 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: „Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu. 6Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina, 7ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!“ 8A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: „Počúvajte, synovia Léviho! 9Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?! 11Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?“

Dátanov a Ábironov odpor. – 1212 n.Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: „Nejdeme! 13Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť? 14V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!“ 15Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: „Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!“

Pán tresce Koreho a jeho skupinu. – 16Nato Mojžiš povedal Koremu: „Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron. 17Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu.“ 18Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež. 19Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva 20a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21„Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!“ 22Tu oni padli na tvár a vraveli: „Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!“ 23Pán odpovedal Mojžišovi: 24„Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!“

25Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali. 26A povedal ľudu: „Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!“ 27I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi. 28Tu Mojžiš povedal: „Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba: 29Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal. 30Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!“ 3131-35A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. 33Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. 34Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: „Aby aj nás nepohltila zem!“

35Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.

Použitie kadidelníc vzbúrencov. – 36Pán hovoril Mojžišovi: 37„Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté. 38Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!“ 39I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára 40ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine – celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Potrestanie ľudu, ktorý šomral pre smrť Koreho. – 41Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zabili Pánov ľud!“ 42Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! 43Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, 44Pán povedal Mojžišovi: 45„Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!“ Tu oni padli na tvár 46a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“ 47Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. 48A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. 49Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. 50Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.

Áronova palica sa rozzelenala. – 117,1 n.Po tomto Pán povedal Mojžišovi: 2„Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od každého kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, od každého kmeňa, spolu dvanásť palíc. Meno každého napíš na jeho palicu! 3Na Léviho palicu však napíš Áronovo meno, lebo len jedna palica bude prislúchať domu ich otcov. 4Potom ich polož do stánku zjavenia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem. 5Palica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Takto pred sebou umlčím šomranie Izraelitov, ktorým broja proti vám.“ 6Keď to Mojžiš oznámil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po kmeni, spolu teda dvanásť palíc – a medzi ich palicami bola aj Áronova palica –, 7Mojžiš položil palice pred Pána v stánku zjavenia. 8Keď potom Mojžiš na druhý deň vošiel do stánku zákona, Áronova palica, tá, čo patrila kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle. 9Tu Mojžiš vyniesol všetky palice spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni ich poznali a každý si vzal svoju palicu. 10Pán však povedal Mojžišovi: „Áronovu palicu polož späť pred zákon, aby sa zachovala na výstražné znamenie pre poburovačov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierať.“ 11A Mojžiš to urobil. Ako mu Pán prikázal, tak urobil.

Dodatky k zákonom o kňazstve a levitoch. – 12Izraeliti potom vraveli Mojžišovi: „Pomrieme! Sme stratení, celkom stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k Pánovmu stánku, musí zomrieť! Vari máme všetci do jedného pohynúť?!“

118,1Tu Pán hovoril Áronovi: „Ty, tvoji synovia a tvoj otcovský kmeň s tebou, vy budete zodpovední za previnenia na svätyni. Ty a tvoji synovia budete zodpovední za previnenia proti vášmu kňazskému úradu. 22-4Priber však k sebe aj svojich bratov, tvoj otcovský kmeň, kmeň Léviho! Nech sa pripoja k tebe a nech ti pomáhajú – tebe a tvojim synom – pred stánkom zákona! 3Oni sa budú starať o to, čo budeš potrebovať ty a služba celého stánku. Nesmú sa však priblížiť k zariadeniu svätyne a k oltáru, aby neumreli a vy s nimi. 4Nech sú ti nápomocní a nech sa starajú o stánok zjavenia a o všetku jeho službu! Nik nepovolaný sa k vám nesmie pripojiť. 5Len vy budete obstarávať službu vo svätyni a na oltári, aby už na Izraelitov nedoľahol hnev. 6To som ja vzal vašich bratov levitov spomedzi synov Izraela. Boli darovaní Pánovi, aby konali službu pri stánku zjavenia. 77Ty však a tvoji synovia s tebou vykonávajte svoj kňazský úrad vo všetkom, čo sa týka oltára a toho, čo je za oponou. Tam konajte svoju službu! Kňazstvo je dar, ktorý som vám dal; keby sa priblížil nepovolaný, nech zomrie!“

Kňazské dôchodky. – 88-20Pán hovoril Áronovi: „Ja ti dávam na starosť moje pozdvihované obety. Zo všetkých posvätných darov Izraelitov prenechávam časť tebe a tvojim synom ako náležitosť s večným ustanovením. 9Zo svätosvätých obiet – ak nie sú spálené úplne – toto bude tvoje: všetky obetné dary, ktoré prinesú mne pri všetkých potravinových obetách, pri obetách za hriech a pri obetách za spreneveru. 10Ako svätosväté budú patriť tebe a tvojim synom. Budeš ich jesť na svätom (mieste); môžu ich jesť všetci. Budú pre teba ako sväté.

11Aj toto bude tvoje: pozdvihovaná obeta darov a podávacia obeta Izraelitov. Ponechávam ju tebe a tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Môže ich jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 12Všetok najlepší olej, mušt, zrno, najlepšie z toho, čo oni dajú Pánovi, ponechávam tebe. 13Prvotiny zo všetkej úrody, ktorá bude v ich krajine a ktoré prinesú Pánovi, budú tvoje; môže z toho jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 14Všetko, čo bude v Izraeli zasvätené bezvýhradne, bude tvoje. 15Všetko, čo otvára materský život zo všetkých živočíchov, ktoré sa prinášajú Pánovi, či je to človek alebo dobytok, bude tvoje; ľudské prvorodené však necháš v každom prípade vykúpiť, aj prvouliahnuté z nečistých zvierat dovolíš vykúpiť. 16Čo má byť vykúpené, necháš po mesiaci vykúpiť podľa odhadnej ceny, za päť šeklov podľa posvätnej váhy, čiže dvadsať gerov za šekel. 17Prvouliahnuté z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz nenecháš vykúpiť; tie sú sväté. Ich krv vylej na oltár a ich loj spáľ na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 18Ich mäso však je tvoje. Tvoje sú aj podávané prsia a pravá lopatka. 19Všetky podávacie obety zo svätých darov, ktoré Izraeliti prinášajú Pánovi, ponechávam tebe, tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Toto je večne platná zmluva soli pred Pánom pre teba, aj pre tvoje potomstvo.“

Zákon o desiatkoch. – 20Pán hovoril Áronovi: „Ty nebudeš mať v ich krajine nijaký dedičný majetok a nedostaneš nijaký podiel medzi nimi. Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo medzi Izraelitmi.

21Synom Léviho týmto dávam všetky desiatky v Izraeli ako dedičný majetok na odmenu za ich služby, ktoré vykonávajú, za službu pri stánku zjavenia. 22Izraeliti nesmú viac pristúpiť k stánku zjavenia, lebo by na seba uvalili hriech, ktorý značí smrť. 23Iba leviti budú mať na starosti službu v stánku zjavenia a budú zodpovední za ich previnenie; to je navždy platné ustanovenie pre všetky pokolenia, ale medzi Izraelitmi nesmú mať dedičný majetok. 24Veď ja ponechávam levitom ako dedičný majetok desiatky, ktoré prinášajú Izraeliti Pánovi ako dávky. Preto som v ich prípade nariadil, že nesmú mať medzi Izraelitmi nijaký dedičný majetok.“

Dávky levitov pre kňazov. – 25Pán hovoril Mojžišovi: 26„Hovor levitom a oznám im: Keď dostanete od Izraelitov desiatky, ktoré som vám určil od nich ako dedičný majetok, prineste z toho pozdvihovaciu obetu pre Pána, desatinu z desatiny. 27A táto podávacia obeta sa vám bude počítať ako odovzdávanie zrna z humna alebo prebytok z lisu ostatných Izraelitov. 28Zo všetkých svojich desiatkov, ktoré dostanete od Izraelitov, aj vy odovzdáte pozdvihovaciu obetu pre Pána; a túto pozdvihovaciu obetu pre Pána odovzdáte kňazovi Áronovi. 29Zo všetkých svojich desiatkov dáte vždy na pozdvihovaciu obetu pre Pána to najlepšie zo všetkého ako svätú náležitosť. 3030A povedz im: Keď budete z toho dávať to najlepšie, bude sa to levitom tak počítať ako ostatným Izraelitom výnos z humna a lisu. 31Toto môžete jesť na ktoromkoľvek svojom mieste aj vy, aj vaše rodiny, lebo to je odmena za vašu službu pri stánku zjavenia. 32Iba ak odovzdáte najlepšie, neprivoláte si previnenie na seba, neznesvätíte posvätné dary Izraelitov a nezomriete za to.“

Dodatok k zákonu o čistote. – 119,1 n.Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 2„Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo. 3Odovzdajte ju kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred tábor a zabijú pred jeho očami! 4Nato kňaz Eleazar vezme prstom niečo z jej krvi a sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vchodu do stánku zjavenia. 5Potom ju spália pred jeho očami; jej kožu, mäso, krv i trus spália spolu. 66Tu vezme kňaz cédrové drevo, yzop a karmazínové nite a hodí to do ohňa, v ktorom spaľujú jalovicu. 7Nakoniec si kňaz vyperie šaty a okúpe si telo vo vode. Potom môže opäť vojsť do tábora, ale kňaz ostane až do večera nečistý. 8Aj ten, čo ju spálil, musí si vyprať šaty a telo okúpať vo vode a bude do večera nečistý. 9Nato muž, ktorý je čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho na čistom mieste mimo tábora. Uschová sa pre izraelskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; to je obeta za hriechy. 10Ten, čo zbieral popol z jalovice, musí si vyprať šaty a bude do večera nečistý.

Použitie očistnej vody. – Pre Izraelitu i cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, platí na večné veky toto ustanovenie: 11Kto sa dotkne mŕtveho alebo nejakej mŕtvoly, bude sedem dní nečistý. 12Na tretí a siedmy deň sa dá zmierovať, a potom bude čistý. Ak sa však na tretí a siedmy deň nedá zmierovať, nebude čistý. 13Každý, kto sa dotkne mŕtvoly človeka a nedá sa zmieriť, poškvrní Pánov príbytok. Takýto človek musí byť vyobcovaný z Izraela. Pretože nebol pokropený očistnou vodou, ostane nečistý. Jeho nečistota ostane na ňom.

14Zákon znie takto: Ak umrie nejaký človek v stane, tak každý, kto do stanu vstúpi, i každý, kto v stane býva, bude sedem dní nečistý. 15Aj každá otvorená nádoba, ktorej vrchnák nie je zaviazaný povrázkom, bude nečistá. 16Tiež sedem dní bude nečistý, kto sa dotkne zabitého mečom na voľnom poli alebo niekoho, kto nešťastne zahynul, alebo nejakej ľudskej kosti, alebo hrobu. 17Pre každého, kto sa takto poškvrní, vezme sa niečo z popola zo spálenej obety za hriech a v nádobe sa to zaleje živou vodou. 18Potom muž, ktorý je čistý, vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan, všetko jeho zariadenie i všetky osoby, ktoré sa v ňom nachodia. Takisto toho, kto sa dotkol kosti, zabitého alebo akokoľvek zahynutého, alebo hrobu. 19Teda ten, kto je čistý, pokropí na tretí a siedmy deň nečistého. Keď ho na siedmy deň zmieri, ten si vyperie šaty a okúpe sa vo vode a večer bude už čistý. 20Ak bude niekto nečistý a nedá sa zmieriť, takého človeka treba z pospolitosti vyobcovať, lebo poškvrnil Pánovu svätyňu. Keďže nebol pokropený očistnou vodou, ostáva nečistý. 21Toto nech je pre vás večne platný zákon! Aj ten, kto kropí očistnou vodou, nech si operie šaty. Ktokoľvek sa dotkne očistnej vody, bude do večera nečistý. 22Čohokoľvek sa nečistý dotkne, bude nečisté, a takisto osoba, ktorá sa dotkne jeho, bude do večera nečistá.“