Kniha Numeri   –   Nm 23,7–10. 18–24

7 Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jakuba,
poď zlorečiť Izraelovi!

8 

Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

9 

Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
„Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy.

10 

Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!
Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,
kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“

18 

Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:
„Vstaň, Balak, a počúvaj!
Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

19 

Boh nie je ako človek, že by luhal,
ani ako syn človeka, že by ľutoval!
Azda by povedal, a nevykonal,
hovoril var‘, a nesplnil?

20 

Hľa, dostal som rozkaz požehnať,
nuž požehnávam a nezmením to:

21 

Nevidno nešťastia v Jakubovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

22 

Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako zubrie rohy.

23 

Veď niet hádačstva v Jakubovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi, čo urobí Boh.

24 

Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,
ako lev vstáva.
Neľahne, pokým korisť nezhltne
a nevypije krv zabitých.“