Kniha Numeri   –   Nm 31,1 – 36,13

Bojová výprava proti Madiánčanom. – 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu.“ 3 Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: „Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu. 4 Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!“ 5 Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov. 6 A Mojžiš ich poslal – jednu tisícku z každého kmeňa – do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice. 7 I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov. 8 Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom. 9 Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť. 10 Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili. 11 Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka, 12 a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.

Návod, ako sa zachovať k zajatcom. – 13 Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety. 14 Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy. 15 Mojžiš im vyčítal: „Prečo ste nechali všetky ženy nažive?! 16 Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza! 17 Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom. 18 Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba! 19 Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci. 20 Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť.“

21 Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: „Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi: 22 Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín, 23 všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. A bude to čisté, keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou. 24 Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora.“

Rozdelenie živej koristi. – 25 Pán hovoril Mojžišovi: 26 „Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka! 27 Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť. 28 Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec. 29 Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána. 30 Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku.“ 31 A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

32 Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz), 33 sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka 34 a šesťdesiatjedentisíc oslov; 35 ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc. 36 Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec 37 a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov, 38 ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána, 39 k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov 40 a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší. 41 Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi. 42 V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov, 43 v polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec, 44 tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka, 45 tridsaťtisícpäťsto oslov 46 a šestnásťtisíc ľudí; 47 z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Posvätné dary vojenských veliteľov. – 48 Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín 49 a povedali Mojžišovi: „Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž. 50 Preto prinášame – aby sme sa zbavili viny pred Pánom – ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky.“ 51 A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety. 52 Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov. 53 Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba. 54 Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána.

Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a Rubenovci si žiadajú územie v Zajordánsku, 32,1-42

1 Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, 2 Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3 „Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4 kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok.“ 5 A dodali: „Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!“

6 Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: „Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! 7 Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán? 8 Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbarny preskúmať zem! 9 Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán. 10 Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: 11 »Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali, 12 okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.« 13 Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach. 14 A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael. 15 Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu.“

Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na Mojžišove výčitky. – 16 Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: „Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny. 17 My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. 18 Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok. 19 Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu.“

Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojžišom. – 20 Tu im Mojžiš povedal: „Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja 21 a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov, 22 a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok. 23 Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí. 24 Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to; čo ste sľúbili!“

25 Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: „Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ. 26 Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách, 27 tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš.“

28 Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov. 29 Mojžiš im povedal: „Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán – všetci prichystaní do boja –, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok! 30 Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaánskej krajine!“ 31 Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: „Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom, 32 pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom.“

33 Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

Znovavybudované mestá. – 34 Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer, 35 Etrot-Sofan, Jazer, Jegban, 36 Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. 37 Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain, 38 Nabo, Balmeon – so zmenenými menami – a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

Výboje Manassesovho kmeňa. – 39 Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali. 40 Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil. 41 Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair. 42 Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe.

Táboriská Izraelitov: Z Ramesesu na Sinajskú púšť. – 1 Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny. 2 Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej: 3 Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou, 4 kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

5 Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote. 6 Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte. 7 Z Etamu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom. 8 Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre. 9 Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam. 10 Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori. 11 Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin. 12 Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke. 13 Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši. 14 Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie. 15 Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj.

Zo Sinajskej púšte do Asiongaberu. – 16 Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave. 17 Z Kibrot-Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote. 18 Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme. 19 Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi. 20 Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne. 21 Z Libny tiahli a táborili v Rese. 22 Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate. 23 Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer. 24 Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade. 25 Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote. 26 Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate. 27 Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare. 28 Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke. 29 Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone. 30 Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote. 31 Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane. 32 Keď odtiahli z Bene-Jákanu, táborili v Hor-Gadgade. 33 Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate. 34 Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne. 35 Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi.

Spiatočná cesta z Asiongaberu k vrchu Hor. – 36 Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši. 37 Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny. 38 Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci. 39 Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor. 40 Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti.

Od vrchu Hor na Moabské stepi. – 41 Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone. 42 Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone. 43 Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote. 44 Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach. 45 Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade. 46 Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime. 47 Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu. 48 Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 49 Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach.

Poučenie o rozdelení Kanaánu, 33,50 – 34,29

Rozdelenie krajiny sa vykoná losovaním. – 50 Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu: 51 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán, 52 vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny! 53 Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva. 54 Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok. 55 Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať. 56 A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!“

Hranice prisľúbenej zeme. – 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 3 Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4 potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5 Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. 6 Západnou hranicou bude pre vás Veľké more – ono bude vašou západnou hranicou. 7 A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8 Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9 Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. 10 Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11 Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12 Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola.“

13 Mojžiš nariadil Izraelitom: „Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14 Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15 Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka.“

Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. – 16 Pán hovoril Mojžišovi: 17 „Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18 ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19 a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20 zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21 z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22 z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23 z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24 z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25 zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26 z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27 z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28 z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael.“ 29 To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.

Nariadenie o levitských a záchranných mestách, 35

Levitské mestá. – 1 Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2 „Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. 3 Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4 Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 5 Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. 6 Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7 Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8 A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva.“

Mestá útočišťa. – 9 Pán hovoril Mojžišovi: 10 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11 vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12 Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13 Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14 Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15 Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.

Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. – 16 Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17 Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18 Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19 Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. 20 Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21 alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.

22 Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23 alebo ak naň zrúti – bez toho, žeby ho videl – nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24 nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25 Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. 26 Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27 a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28 Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29 Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.

Počet svedkov a výkupné. – 30 Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31 Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32 Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33 Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34 Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!“

Zákon o vydaji dcér – dedičiek. – 1 Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2 „Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3 Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4 A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom.“ 5 Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: „Kmeň Jozefových synov má pravdu. 6 Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7 aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8 Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9 a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo.“ 10 A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi. 11 Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka. 12 Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.

13 To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.