Bojová výprava proti Madiánčanom. – 131,1-3Pán hovoril Mojžišovi: 2„Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu.“ 3Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: „Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu. 44Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!“ 5Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov. 6A Mojžiš ich poslal – jednu tisícku z každého kmeňa – do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice. 7I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov. 8Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom. 9Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť. 10Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili. 11Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka, 12a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.

Návod, ako sa zachovať k zajatcom. – 13Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety. 14Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy. 15Mojžiš im vyčítal: „Prečo ste nechali všetky ženy nažive?! 16Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza! 17Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom. 1818Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba! 19Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci. 20Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť.“

21Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: „Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi: 22Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín, 23všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. A bude to čisté, keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou. 24Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora.“

Rozdelenie živej koristi. – 25Pán hovoril Mojžišovi: 26„Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka! 27Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť. 28Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec. 29Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána. 30Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku.“ 31A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

32Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz), 33sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka 34a šesťdesiatjedentisíc oslov; 35ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc. 36Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec 37a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov, 38ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána, 39k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov 40a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší. 41Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi. 42V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov, 43v polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec, 44tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka, 45tridsaťtisícpäťsto oslov 46a šestnásťtisíc ľudí; 47z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Posvätné dary vojenských veliteľov. – 48Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín 49a povedali Mojžišovi: „Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž. 50Preto prinášame – aby sme sa zbavili viny pred Pánom – ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky.“ 51A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety. 5252Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov. 53Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba. 5454Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána.

Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a Rubenovci si žiadajú územie v Zajordánsku, 32,1-42

132,1Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, 2Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3„Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok.“ 5A dodali: „Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!“

632,6-15Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: „Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! 7Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán? 8Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbarny preskúmať zem! 9Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán. 10Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: 11»Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali, 12okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.« 13Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach. 14A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael. 15Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu.“

Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na Mojžišove výčitky. – 16Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: „Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny. 17My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. 18Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok. 19Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu.“

Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojžišom. – 20Tu im Mojžiš povedal: „Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja 2121-22a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov, 22a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok. 23Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí. 24Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to; čo ste sľúbili!“

25Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: „Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ. 26Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách, 27tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš.“

28Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov. 29Mojžiš im povedal: „Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán – všetci prichystaní do boja –, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok! 30Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaánskej krajine!“ 31Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: „Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom, 32pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom.“

33Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

Znovavybudované mestá. – 34Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer, 35Etrot-Sofan, Jazer, Jegban, 36Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. 37Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain, 38Nabo, Balmeon – so zmenenými menami – a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

Výboje Manassesovho kmeňa. – 3939-42Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali. 40Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil. 4141Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair. 42Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe.

Táboriská Izraelitov: Z Ramesesu na Sinajskú púšť. – 1Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny. 2Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej: 333,3-15Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou, 4kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

5Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote. 6Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte. 7Z Etamu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom. 8Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre. 9Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam. 10Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori. 11Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin. 12Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke. 13Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši. 14Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie. 15Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj.

Zo Sinajskej púšte do Asiongaberu. – 1616-35Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave. 17Z Kibrot-Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote. 18Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme. 19Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi. 20Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne. 21Z Libny tiahli a táborili v Rese. 22Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate. 23Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer. 24Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade. 25Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote. 26Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate. 27Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare. 28Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke. 29Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone. 30Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote. 31Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane. 32Keď odtiahli z Bene-Jákanu, táborili v Hor-Gadgade. 33Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate. 34Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne. 35Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi.

Spiatočná cesta z Asiongaberu k vrchu Hor. – 3636-49Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši. 37Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny. 38Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci. 39Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor. 40Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti.

Od vrchu Hor na Moabské stepi. – 41Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone. 42Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone. 43Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote. 44Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach. 45Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade. 46Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime. 47Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu. 48Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 49Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach.

Poučenie o rozdelení Kanaánu, 33,50 – 34,29

Rozdelenie krajiny sa vykoná losovaním. – 50Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu: 51„Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán, 5252vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny! 53Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva. 5454Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok. 55Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať. 56A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!“

Hranice prisľúbenej zeme. – 1Pán hovoril Mojžišovi: 2„Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 334,3-5Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. 66Západnou hranicou bude pre vás Veľké more – ono bude vašou západnou hranicou. 77-9A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. 1010-12Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola.“

13Mojžiš nariadil Izraelitom: „Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka.“

Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. – 16Pán hovoril Mojžišovi: 17„Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael.“ 29To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.

Nariadenie o levitských a záchranných mestách, 35

Levitské mestá. – 1Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2„Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. 3Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 535,5Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. 6Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva.“

Mestá útočišťa. – 9Pán hovoril Mojžišovi: 10„Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.

Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. – 16Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 1919Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. 20Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.

22Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23alebo ak naň zrúti – bez toho, žeby ho videl – nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 2525Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. 26Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.

Počet svedkov a výkupné. – 3030-34Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!“

Zákon o vydaji dcér – dedičiek. – 136,1-4Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2„Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom.“ 55Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: „Kmeň Jozefových synov má pravdu. 6Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo.“ 10A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi. 11Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka. 12Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.

1313To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.