V ten deň dolámem kušu Izraela
v jezraelskom údolí.“

Dom Júdov však omilostím
a zachránim ich ako Pán, ich Boh,
ale nezachránim ich kušou, mečom, zbrojou vojenskou,
ani koňmi, ani jazdcami.“

I oddojčila Neomilostenú; potom počala a porodila syna.

Vtedy hovoril:

I bude počet synov Izraela
ako piesku morského,
ktorý nemožno odvážiť ani zrátať.
Vtedy miesto toho, že by im vraveli:
»Vy ste Nie môj ľud,«
budú im hovoriť:
»Synovia živého Boha.«

I zhromaždia sa synovia Júdu
a synovia Izraela pospolu,
ustanovia si jednu hlavu
a vystúpia z krajiny,
lebo veľký bude deň Jezraela.

Povedzte svojim bratom: »Môj ľud«
a svojim sestrám: »Omilostená!«

Žalujte si matku, žalujte,
lebo nie je mojou manželkou
a ja nie som jej manželom.
Nech si odstráni z tváre znaky smilstva
a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!

Ináč ju vyzlečiem do naha
a predstavím ju sťa v deň jej narodenia,
urobím ju takou ako púšť,
takou, aká je suchá zem, ju spravím
a usmrtím ju smädom.

Nad jej synmi sa nezľutujem,
lebo sú to deti zo smilstva.

Bo ich mať smilnila,
ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti;
veď vravela:
»Pôjdem za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu, plátno, olej, nápoje.«

Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím
a múrom ju zahatím,
že si nenájde chodníčky.

Pôjde si za svojimi milencami,
ale nedochytí ich,
bude ich hľadať, ale nenájde.
Vtedy povie: »Pôjdem ja
a vrátim sa k prvému manželovi,
lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«

Lenže ona nevie
že ja som jej dával
obilie a mušt a olej;
striebra som jej dal hojnosť
a zo zlata Bála spravili.

Nuž vezmem si zasa späť
v príhodný čas svoje obilie
a mušt, keď bude jeho čas;
svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,
ktorým zakrývala svoju nahotu.

Teraz odhalím jej nahotu
pred zrakom jej milencov
a nevytrhne ju nik z mojej ruky.

Urobím koniec všetkým jej rozkošiam,
jej sviatkom, novmesiacom,
jej sobotám a všetkým slávnostiam.

Spustoším jej vinič a figy,
o ktorých si vravela:
»Toto mi je odmena,
čo mi dali moji milenci.«
Urobím z nich les
a bude ich žrať poľná zverina.

Potrescem ju za dni bálov,
keď im prinášala kadidlo,
zdobila sa prsteňmi a skvostmi,
za svojimi milencami šla,
a na mňa zabudla – hovorí Pán.

Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu.

Potom jej tam dám jej vinice
a údolie Achor za bránu nádeje;
tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.

V ten deň – hovorí Pán –
bude ma volať: »Môj manžel!«
a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«

Odstránim mená bálov z jej úst,
nespomenú viac ich meno.

V ten deň zmluvu uzavriem
s poľnou zverou, s nebies vtáčkami
a so zemeplazmi;
kušu, meč a vojnu zlomím v krajine;
potom budú bývať v bezpečí.

Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim,
za lásku a zľutovanie,

zasnúbim si ťa za vernosť,
takže poznáš Pána.

V ten deň
vyslyším – hovorí Pán –
vyslyším nebesá
a tie zasa vyslyšia zem;

zem potom vyslyší
obilie, mušt a olej
a tie vyslyšia Jezraela.

A zasejem si ho v krajine,
Neomilostenú omilostím,
tomu, čo je Nie môj ľud,
poviem: »Ty si môj ľud«
a on mi povie: »Môj Boh.«“

Pán mi znova riekol:
„Choď a miluj ženu,
ktorá má milenca a cudzoloží,
ako Pán miluje synov Izraela,
hoci sa oni obracajú k iným bohom
a majú radi hroznové koláče.“

Tak som si ju kúpil za pätnásť strieborných,
za chomer a letek jačmeňa.

A riekol som jej:
„Dlhé dni mi budeš sedieť,
nebudeš smilniť a muža mať nebudeš,
ja tiež nebudem mať nič s tebou.“

Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni
bez kráľa a bez kniežaťa,
bez obety a pomníka,
bez efódu a terafimov.

Potom sa synovia Izraela obrátia
a hľadať budú Pána, svojho Boha,
i Dávida, svojho kráľa.
Privinú sa k Pánovi a jeho darom
na konci dní.