Kráľa ustanovili, lež bezo mňa,
dosadili kniežatá, a ja som to nevedel.
Zo striebra i zlata si modly spravili,
aby vyšli navnivoč.

Samária, tvoje teľa je zvrhnuté,
môj hnev blčí proti nim,
ako dlho nedosiahli čistotu!

Veď je z Izraela, majster ho robil,
a nie je to Boh.
Áno, teľa Samárie bude na kúsky.

Lebo vietor sejú a budú žať víchricu;
nemá stebla, neurodí múku výhonok,
a ak urodí, zjedia ju cudzinci.

Izrael je zničený,
teraz je medzi národmi
ako odporná nádoba,

lebo do Asýrska vystúpili
– osamelý divý osol! –,
Efraim dával dary ľúbostné.

Hoci aj najímajú národy,
teraz ich pozbieram,
odpočinú si čochvíľa
od ťarchy kráľa kniežat.

Lebo si Efraim rozmnožil na hriech oltáre,
oltáre mu na hriech boli.

Napísal som mu množstvo svojich zákonov,
pokladajú ich za cudzie.

Z mojich darov prinášajú obety,
jedia mäso: Pán nemá zaľúbenie.
Teraz si spomenie na ich hriech,
potrestá ich zločiny:
vrátia sa do Egypta.

Izrael zabudol na svojho tvorcu
a staval chrámy.
Júda rozmnožoval opevnené mestá,
ale vrhnem na jeho mestá oheň
a strávi jeho paláce.