Pokušenie násilia

30. Isteže, vyskytujú sa situácie, ktorých nespravodlivosť volá do neba. Keď obyvateľstvo celých území nemá ani to nevyhnutne potrebné a žije v takej závislosti, že sa mu nedovoľuje nijaká iniciatíva, nijaká zodpovednosť ani nijaká možnosť kultúrneho zveľaďovania a účasti na spoločenskom a politickom živote, vzniká veľké pokušenie násilne skoncovať s toľkými urážkami ľudskej dôstojnosti.

Revolúcia, prameň nových nespravodlivostí

31. Je však isté, že okrem prípadov zrejmej a dlhotrvajúcej tyranie, ktorá by vážne porušovala základné osobné práva a nebezpečne by poškodzovala všeobecné dobro krajiny, revolučné povstanie spôsobuje nové nespravodlivosti, zapríčiňuje novú nerovnováhu a vyvoláva nové pustošenie. Proti skutočnému zlu sa nedá bojovať za cenu ešte väčšieho zla.

Rozvoj si vyžaduje naliehavé reformy

32. Treba nás dobre rozumieť: súčasnej situácii je nutné čeliť s odvahou a treba bojovať a zvíťaziť nad krivdami, ktoré so sebou prináša. Rozvoj si vyžaduje smelé a hlboko novátorské transformácie. Treba začať bez meškania s bezodkladnými reformami. Každý má mať na nich veľkodušnú účasť, najmä tí, čo vzhľadom na svoju výchovu, svoje postavenie a svoj vplyv majú veľké možnosti uplatnenia. Nech predchádzajú príkladom a vezmú zo svojho, tak ako to spravili viacerí naši bratia v episkopáte.33 Tak zodpovedia očakávaniu ľudí a budú verní Duchu Božiemu, lebo „kvas evanjelia vzbudil a vzbudzuje v srdci človeka nezadržateľnú požiadavku vlastnej dôstojnosti“.34

Nevyhnutnosť globálnych programov a plánovania

33. Sama osobná iniciatíva a jednoduchá hra konkurencie by nevedeli zabezpečiť úspešný rozvoj. Nemožno riskovať, že sa ešte viac rozmnoží bohatstvo zámožných a moc silných a pritom sa bude zväčšovať bieda chudobných a stupňovať poroba utláčaných. Preto sú potrebné programy, ktoré majú „podnecovať, napomáhať, koordinovať, dopĺňať a integrovať“35 činnosť jednotlivcov a intermediárnych združení. Prislúcha verejným vrchnostiam voliť, ba uložiť ciele, ktoré treba sledovať, výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, prostriedky, ktoré k nim vedú, a ony majú aj podnecovať všetky sily zoskupené v tejto spoločnej akcii. Ale nech dbajú o to, aby zapojili do tohto diela aj súkromné iniciatívy a intermediárne združenia. Tak sa vyhnú nebezpečenstvu úplnej kolektivizácie alebo svojvoľného plánovania, ktoré – keďže upierajú slobodu – by zamedzili uplatňovanie základných práv ľudskej osobnosti.

Programy musia byť v službe človeka

34. Lebo každý program určený na zvýšenie produktivity nemá napokon iný zmysel, ako slúžiť človeku. Jeho úlohou je, aby vyrovnával rozdiely, potláčal diskriminácie, vymanil človeka z jeho závislostí a aby ho urobil schopným stať sa zodpovedným činiteľom svojho vlastného hmotného zveľaďovania, mravného pokroku a duchovného rozvoja. Lebo hovoriť o pokroku znamená starať sa rovnako tak o sociálny pokrok, ako o hospodársky rast. Nestačí rozmnožiť bohatstvá, aby boli tým samým aj spravodlivo rozdelené. Nestačí rozvíjať techniku, aby sa dalo na zemi aj ľudskejšie žiť. Tí, čo sú na ceste rozvoja, nech sa poučia na omyloch tých, ktorí ich predišli, nech si dajú pozor na nebezpečenstvá, ktorým sa treba vyhýbať v tejto oblasti. Zajtrajšia technokracia môže spôsobiť nemenej strašné zlá ako včerajší liberalizmus. Ekonomika a technika nemajú zmysel bez vzťahu k človeku, ktorému majú slúžiť. A človek je naozaj človekom iba natoľko, nakoľko je pánom svojej činnosti a sudcom jej hodnoty a tým aj pôvodcom svojho pokroku v súlade s prirodzenosťou, ktorú dostal od svojho Stvoriteľa a ktorej možnosti a požiadavky slobodne prijíma.

Gramotnosť ako prvotný faktor spoločenskej integrácie

35. Ba možno tvrdiť, že hospodársky rast závisí v prvom rade od sociálneho pokroku. Preto základná výchova je prvým zámerom rozvojového plánu. Veď hlad po vzdelaní je nemenej deprimujúci ako hlad po potrave. Negramotný trpí duchovnou podvýživou. Vedieť čítať a písať, získať si odborné vzdelanie znamená nadobudnúť sebadôveru a zistiť, že možno napredovať spolu s ostatnými. Ako sme to povedali vo svojom posolstve ku kongresu UNESCO v Teheráne v roku 1965, gramotnosť je pre človeka „prvotným faktorom spoločenskej integrácie a zároveň osobného obohatenia, kým pre spoločnosť je privilegovaným prostriedkom hospodárskeho pokroku a rozvoja“.36 Preto máme radosť z dobrej práce, ktorú na tomto poli konajú súkromné podujatia, verejné vrchnosti a medzinárodné organizácie: sú to prví strojcovia rozvoja, pretože uschopňujú človeka, aby ho on sám začal uskutočňovať.

Prvoradá úloha rodiny

36. Avšak človek je sám sebou jedine vo svojom spoločenskom prostredí, v ktorom má rodina prvoradú úlohu. Táto úloha mohla byť neprimeraná v niektorých časových a miestnych okolnostiach, keď sa uplatňovala na úkor základných osobných slobôd. Staré spoločenské rámce rozvojových krajín sú často pristrohé a zle organizované, avšak sú ešte istý čas potrebné, i keď treba, aby sa postupne uvoľňoval ich prehnaný vplyv. Ale prirodzená, monogamická a stála rodina, aká má byť podľa Božích úmyslov,37 kresťanstvom posvätená, musí zostať miestom, kde sa stretajú „rozličné generácie a vzájomne si pomáhajú obohacovať svoje vedomosti, ako aj zlaďovať osobné práva s ostatnými požiadavkami spoločenského života“.38

Rozvíjať zodpovedné rodičovstvo

37. Treba uznať, že zrýchlený rast obyvateľstva veľmi často pridáva svoje ťažkosti k rozvojovým problémom. Počet obyvateľstva rastie rýchlejšie než disponovateľné prostriedky. Zdá sa, že je situácia bez východiska. Vtedy vzniká veľké pokušenie brzdiť rast obyvateľstva radikálnymi opatreniami. Je nepochybné, že verejné vrchnosti môžu zakročovať v medziach svojej kompetencie poskytovaním poučení a vhodnými opatreniami pod podmienkou, že sú v súlade s požiadavkami mravného zákona a rešpektujú spravodlivú slobodu manželského páru. Bez neodcudziteľného práva na manželstvo a na plodenie niet ľudskej dôstojnosti. Prislúcha rodičom pri plnom poznaní veci s konečnou platnosťou rozhodnúť o počte svojich detí vo vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom, pred sebou, pred deťmi, ktoré už priniesli na svet, a pred spoločnosťou, ktorej sú členmi, podľa požiadaviek svojho svedomia osvieteného správne vykladaným Božím zákonom a posilňovaného dôverou v Boha.39

Úlohy profesijných organizácií

38. Človek, ktorý má v rodine svoje základné životné prostredie, často nachádza pomoc, čo sa týka rozvoja, v profesijných organizáciách. I keď ony majú za cieľ napomáhať záujmy svojho členstva, predsa majú zároveň veľkú zodpovednosť aj v oblasti výchovného poslania, ktoré môžu a majú plniť. Pomocou informácií, ktoré podávajú, a vzdelávania, ktoré poskytujú, majú možnosť veľa vykonať, aby vzbudili u všetkých zmysel pre všeobecné dobro a pre povinnosti, ktoré z toho pre každého vyplývajú.

Pluralizmus odborových organizácií

39. Každá sociálna činnosť sa viaže na určité učenie. Kresťan nemôže súhlasiť s učením, ktoré sa zakladá na materialistickej a ateistickej filozofii, ktoré nerešpektuje ani náboženské zameranie života na svoj konečný cieľ vo večnosti, ani ľudskú slobodu a dôstojnosť. Avšak pod podmienkou, že sú tieto hodnoty zabezpečené, určitý pluralizmus profesijných a odborových organizácií je prípustný a v istom zmysle užitočný, ak chráni slobodu a vyvoláva súťaživosť. Z celého srdca vzdávame hold všetkým, ktorí v nich pracujú v nezištnej službe svojim bratom.